Päť rokov po Sídliskovom sne Patrika Vrbovského prišiel do kín ďalší dokument o našom rapovom fenoméne z Piešťan. Hneď v úvode môžem konštatovať, že je vydarenejší po každej stránke. Dokumentárna prvotina sa zaoberala najmä Rytmusovým súkromím, neoplývala veľkým režijným umom, ani dostatočnou technickou kvalitou a – čo je zarážajúce –, dokonca ani ochotou hlavného dejateľa. Nakoniec však Sídliskový sen v roku 2015 dorazil so značným humbukom do kín a zaznamenal relatívny úspech. Veď, koľko hudobných interpretov má v multiplexoch premietané svoje súkromie?
Tempos
dokumentárny, hudobný
2020 / 90 min. / MP 12
Slovensko
Réžia
Nazarij Kľujev, Roman Kelemen, Maxim Kľujev
Scenár
Nazarij Kľujev, Roman Kelemen, Maxim Kľujev
Kombinácia dokumentárnych záberov s hranými momentami, ktoré tvorcovia obstarali pomocou Rytmusových dvojníkov, dala tvorcom určitú slobodu. Mohli vykresliť autentické chvíle natoľko verne, aby zodpovedali Patrikovým pohnútkam, ktoré prežíval v konkrétnych situáciách. Všetko sa logicky nahrať na mobil či kameru počas jeho cesty nepodarilo. Avšak zábery v kombinácii s jeho sugestívnym komentárom vyznievajú, ako keby ste boli na 90 minút v jeho hlave.
Ak patríte k Rytmusovým fanúšikom, budete dokument hltať jedným dychom. Prichytíte sa, že si notujete jeho tracky, hýbete rytmicky hlavou a niektorí sa budú počas sledovania vzostupu svojho idolu dokonca uznanlivo usmievať. Som milo prekvapený, čo sa podarilo mladým režisérom s rusky znejúcimi menami Nazarij Kľujev, Maxim Kľujev a Roman Kelemen z projektu podporeným silnou energetickou značkou nakoniec vystrúhať.
Je to silne motivačný film, ktorý dáva Patrikovmu životu veľmi profesionálny rámec. Vidno, že začínal od nuly ako mladý tanečník, ktorý ani nedokončil strednú školu, stretol správnych ľudí, ktorí ho posunuli bližšie k jeho veľkému snu. Dokázal preraziť najmä kvôli svojej tvrdohlavosti a disciplíne. Napriek tomu, že sa mu vysmievali a odrádzali ho, bol dostatočne verný svojej vízii. Tvrdo makal, je známy svojím absolútnym perfekcionizmom, a tým sa predral až na vrchol scény, ktorú pomáhal budovať.
Tempos je výnimočný tým, že zmapoval vznik slovenskej hip hopovej scény a nedáva kredit iba samotnému hlavnému predstaviteľovi, ale poukazuje na všetkých, od ktorých si Patrik odpozeral to najlepšie a transformoval do vlastnej podoby. Silnou časťou je stret Rytmusa s mladým Egom a DJom Anysom, s ktorými spoločne založili legendárny Kontrafakt. Od prvých úspechov slovenskej skupiny a cez sólové projekty sa postupne dostaneme do dnešných dní, kedy sú z chlapcov z KF vyzretí chlapi a zároveň hlavy rodín.
Napriek nesporným kvalitám filmu, k nemu veľa ľudí cíti určitý odpor. Nie sú predsa zvedaví na ďalší dokument zo života toho oplašeného hulváta, ktorý svojho času vyskočil z každej televíznej alebo online relácie. Osobne som Rytmusa v začiatkoch vnímal podobne. Avšak z kvantity svojej práce dokázal vybrúsiť kvalitu a minimálne ostatných 10 rokov patrí k tomu najlepšiemu, čo slovenská hudobná scéna dokáže v tomto žánri ponúknuť. Či už je to dobre alebo zle, nechám na vás.
Tempos samozrejme mapuje jeho silné stránky a nie je úplne objektívnym produktom. Vystupujú v ňom iba ľudia, ktorých si doň Rytmus pozval. Hejteri ani kontroverzní umelci, ktorí by to videli inak, nedostali priestor. Príde mi to však logické. Čerešničkou bude niekoľkosekundový záber na Jasmínu so Sanelom. V celom filme jeho ženu s dieťaťom nevidno, no dnes sú pre Patrika celým svetom.
Dokument miestami pôsobí emotívne, no nesnaží sa o vyronenú slzu, ako to robil jeho predchodca. Nestratí sa ani v porovnaní s príbehmi svetových umelcov, hoci by pôsobil ako low cost.
Jedna hodnota filmu je napriek jeho nedostatkom pre mňa kľúčová. Má silu nabudiť nevyliečiteľných rojkov k realizovaniu vlastných snov. Lepší odkaz si neviem ani predstaviť.