Syriana

Originálny názov: Syriana

Žáner: Dráma
Minutáž: 128 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Stephen Gaghan
Scenár: Stephen Gaghan
Kamera: Robert Elswit
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Kayvan Novak, George Clooney, Amr Waked, Christopher Plummer, Jeffrey Wright, Chris Cooper, Robert Foxworth, Matt Damon, Amanda Peet

Prečo ideologický? Film kladie pred oko diváka istý obraz sveta, ktorého pravdivosť sa snaží vsugerovať prostredníctvom umeleckých obrazov. „Dokumentaristicky“ roztrasená kamera tvrdí : „Ak sa zrovna veci práve takto neodohrali, tento film odhaľuje schému, do ktorej zapadajú veci čo sa dejú.“ V našom jazyku spred 89teho by sme mohli povedať, že film je triedne pravdivý.

Syriana nemá hlavnú postavu. Je mozaikou výjavov zo sveta ropného biznisu, amerických tajných služieb, radikálneho islamizmu a biedy tretieho sveta. Dobro a zlo má „triedny charakter“ (neviem ako to vyjadriť inak). Občasné vybočenie do žánru mierneho psychologického realizmu je len zásterkou. Americkí ropní magnáti a predstavitelia vládnej administratívy sú domena a dopísmena škaredí, úlisní a do špiku kostí cynickí chrapúni, ktorí s vyplazenými hadími jazykmi vypúšťajú z húb jednu zvrhlosť za druhou. Chýba im akákoľvek ľudská črta, či motivácia. Všetko je čistý rat race. Sú to proste povestní, nikdy nemenovaní ONI – starí známi zlosynovia z populárnych konšpiračných teórií. (Z jasných dôvodov sa film šikovne vyhýba zobrazovaniu židov a akejkoľvek zmienky o nich.) Na opačnom konci morálneho rebríčka najnovšej hollywoodskej ideológie stoja chudobní robotníci ropných polí tretieho sveta, ktorí sa stávajú samovražednými atentátnikmi z dojemných pohnútok – podľa Syriany vybuchujú – „ aby mohla pricestovať za nami mama“. Spoločenská trieda ropných robotníkov (obetí systému a regrútov radikálneho islamu), s ktorou tvorcovia zjavne sympatizujú sa dočkala najzaujímavejšieho poctivejšieho a plnšieho zobrazenia – ktoré by vydalo dosť na celý film („sociálnu sondu“). V kontexte Syriany zostalo len účelovým čriepkom (pre mňa najkrajším) zapadajúcim do ideologickej mozaiky – škoda.

Niekde medzi svetom zla (americká vláda, ropní baróni a spol.) a dobra (chudoba tretieho sveta) sa odohrávajú mierne thrilerové, vzájomne prepletené minihistorky osudov tajného agenta USA (Clooney), ropného biznis–analytika (Daemon) a osvieteného následníka trónu v nemenovanej arabskej ropnej monarchii. „Dejinná nevyhnutnosť“ spomínaných ľudí s inak dobrými pohnútkami dovedie k vzájomnému vraždeniu. Keby sa stretli spolu v krčme a vysvetlili si o čo každému z nich vlastne ide, nepochybne by sa zhodli a spojili sily v mene dobra. Dobrý princ by zaviedol demokraciu, po ktorej jeho imperializmom zbedačený ľud túži, dobrý americký analytik by mu pri tom poradil ako najlepšie predať ropu a využiť zisky na sociálne programy a Clooney by vyzabíjal namiesto dobrých arabských demokratických princov amerických ropných mafiánov. Lenže nitky americkej moci držia imperialisti lebo zdroje sa míňajú a konzumenti potrebujú konzumovať, aby „demokracia“ mohla prežiť a tak sa princ, agent a analytik nestretnú v krčme, ale pod satelitným hľadáčikom americkej rakety.

Prečo Stephen Gaghan podľa mňa neprekonal Ejnzensteina? Aj keď je jeho film výborne a patrične sugestívne natočený, chýba mu k dokonalosti umenie alegórie a dokonalého zvládnutia filmového jazyka, ktorým sa vyznačuje klasické komunistické veľdielo. Vytrhané nechty Georga Clooneyho, ani smrť Daemonovho syna v arabskom bazéne sa nemôžu s červíkmi prelezeným mäsom (symbol rozkladu starého poriadku), ani s úchvatným kočíkom rútiacim sa zo schodov porovnávať ani náhodou. Názory na spoločnosť vyjadruje Gaghan nefilmovo prostredníctvom cynických, priamočiaro didaktických svetonázorových hlášok jednotlivých protagonistov, ktoré mu tam trčia ako ideologická slama z topánok. Napriek tomu sa Syrianu rozhodne oplatí zhliadnuť. Je to výborný ideologický veľkofilm a momentálne posledný výkrik amerického svedomia, ktorý síce neprekonáva diela ruského génia, ale svojou drsnou expresívnosťou predbieha podobne zamerané filmy Olivera Stonea o dobrú dĺžku tela. Hollywoodsko-americké svedomie má odteraz nové meno.

Pokiaľ nie ste čírym filmovým nadšencom, ani nenosíte dredy a vo voľnom čase nerozbíjate výlohy imperialistických megareťazcov s rýchlym občerstvením, potom vás Syriana najskôr sklame. Rozhodne neočakávajte niečo v štýle Mission Impossible. Ak vás oslovil Fahrenheit Michaela Moora, rozhodne tento film nevynechajte – potvrdzuje všetko, čo ste doteraz len tušili.

Komu je stopäťdesiat korún pre hollywoodskych kapitalistov príliš veľa, môže ušetriť, keď si vypočuje nadupaný song „Dělají to pro peníze“ skvelej českej punkovej formácie Moped, ktorého text drakonicky vyjadruje hlavnú myšlienku tohto diela „ Šílený je jejich svět,/ narkoman ho v rukou má!/ Zbrojní mašinerie se točí,/ přepych, bída, strach a hlad!/ Dělají to pro peníze,/ pro peníze, peníze…atď. Moped sa stal svojho času laureátom festivalu politickej piesne. Syriana si vyslúžila dve nominácie na Oskara a George Clooney jedného aj získal v kategórii Najlepší herec vo vedľajšej úlohe.