Sused
Stretnú sa dvaja Nemci v bare a…

Do kín mieri v rámci prehliadky najzaujímavejších filmov z európskych filmových festivalov Be2Can Sused. Režijný debut Daniela Brühla si dal za cieľ okrem rozosmiatia publika aj poukázanie na problémy, s ktorými sa trápi Nemecko od čias zjednotenia.

Sused (v nemeckom origináli Nebenan, v anglickom Next Door) rozpráva príbeh dvoch mužov v jednom berlínskom pohostinstve. Tým prvým je Daniel (Daniel Brühl), filmová hviezda, ktorej sláva raketovo stúpa. Aktuálne sa uchádza o úlohu v hollywoodskom filme o superhrdinoch a čoskoro mu odlieta lietadlo na casting do Londýna. Doma v krásnom byte v Berlíne má ženu a deti, o ktoré sa stará opatrovateľka.

Jeho náprotivok Bruno (Peter Kurth) nemá ani jedno z toho. Daniela veľmi v láske nemá, vie však podozrivo veľa o jeho živote. Zdá sa, že ich stretnutie v podniku nie je dielom náhody a Bruno naňho už dlho čakal.

Sused je konverzačným filmom plným dialógových výmen medzi hlavnými predstaviteľmi. Pokojne by sa dal preniesť aj na divadelné dosky, veď drvivá väčšina príbehu sa odohráva medzi stenami reštauračného zariadenia. Divák preto musí dbať na starostlivé sledovanie toho, čo kto a kedy hovorí. Niežeby vizuál pohostinstva nebol príjemný, po chvíli sa ho však nasýtite a už v ňom nie je čo objavovať.

Práve dialógy sú nositeľmi všetkého podstatného v deji. Veľmi dobre zvládnutá gradácia stojí na ostrých výmenách a najciteľnejšia je v momentoch, keď sa Daniel snaží už-už odísť. Vtedy sa dej strhne a prichádza odmena pre trpezlivého diváka v podobe zvratu alebo malého prekvapenia.

Dialógy so sebou nesú okrem dejovosti aj hlbšie myšlienky súvisiace s procesom spájania východnej a západnej časti Nemecka aj Berlína po páde železnej opony. Obaja muži predstavujú v tomto smere opačné tábory, nie sú však len čiernobielymi postavičkami, práve naopak. Sused dobre pracuje s vyvolávaním emócií a aj vďaka tomu sa vo filme striedajú momenty, pri ktorých vám je postáv buď ľúto alebo im máte chuť dať po papuli.

Otváranie pálivých a nepopulárnych problémov dnešnej spoločnosti dáva filmu špecifický náboj. Je však potrebné povedať, že sľúbený žáner komédie je tu tak trochu v úzadí. Výbuchy smiechu zrejme v kinosálach čakať netreba, Sused je skôr úsmevným filmom. Ak ste videli Dvoch pápežov, Benedikt hovoril, že nemecké vtipy nie sú vtipné. Ak si počas filmu uchováte tento výrok kdesi v kútiku srdiečka a pristúpite na hru tvorcov, Suseda si celkom užijete.

Film Sused je zaujímavým kúskom, ktorým Daniel Brühl ukázal, že okrem jeho hereckých schopností mu to zrejme slušne pôjde aj na režisérskej stoličke. Novinka, ktorá pomaly prichádza do našich kín, je príjemným oddychovým filmom, na aký sa radi pozriete po náročnom pracovnom týždni. Na Oscara to nebude, na potvrdenie, že aj v Európe si vieme spraviť dobrú konverzačnú snímku so svojskými parametrami, to však stačí.