Sudca

Michal Klembara
Michal Klembara
Recenzia

Sudca (The Judge, 2014)Originálny názov: The Judge

Žáner: rodinná dráma
Minutáž: 142 minút
Krajina: USA
Rok: 2014
Prístupnosť: MP 12

Réžia: David Dobkin
Scenár: Nick Schenk, Bill Dubuque
Kamera: Janusz Kaminski
Strih: Mark Livolsi
Hudba: Thomas Newman

Hrajú: Robert Downey Jr., Robert Duvall, Vera Farmiga, Billy Bob Thornton, Vincent D’Onofrio, Jeremy Strong, Dax Shepard, Leighton Meester, Ken Howard, Emma Tremblay, Balthazar Getty a ďalší

Dráma Sudca s Robertom Downeym Jr. patrila medzi najočakávanejšie filmy tohtoročnej jesene. Spätne je jasné, že trochu omylom. Ale aj tak dokáže, najmä vďaka hereckým výkonom ústrednej dvojice, zaujať a poskytnúť v kine príjemný zážitok. Netreba však čakať nič viac a ani sa nad filmom príliš zamýšlať.

Scenár je totiž jednoduchý a prvoplánový. Prostredie súdu a práva znie síce lákavo, no pre scenáristov Billa Dubuquea a Nicka Schenka (Gran Torino) poslúžilo len ako kulisa, pred ktorou sa odohráva silná rodinná dráma o vzťahu otca a syna. Univerzálna téma, s ktorou je vo svojom živote tak, či onak konfrontovaný každý muž. Kto však čakal drámu z právnického prostredia, nebude spokojný.

Hank Palmer (Downey) je úspešný obhajca v Chicagu. Často zastupuje vinných ľudí a dokáže ich z toho vysekať. Po finančnej stránke zahojený, ale s rozpadávajúcim sa manželstvom. Po dlhých rokoch sa vracia domov na pohreb svojej matky. Ešte skôr, ako sa mu podarí opäť odísť, sa dozvie, že jeho otca polícia podozrieva z vraždy – mal zraziť človeka zo svojej minulosti a utiecť z miesta nehody. Dôkazov pribúda, a tak Hank musí ostať a zastupovať svojho otca, miestneho sudcu (Robert Duvall).

Celý film stojí a padá na dvojici Robert Downey Jr. a Rober Duvall, čoby otec a syn. Zo scenára vyťažili naozaj veľa, našťastie pre nich ukrýval mnoho vydarených dialógov. Ostatné postavy sa vo filme vyskytujú len pre potreby dokreslenia ústredných charakterov, či jednotlivých udalostí. Ako také sa vôbec nevyvíjajú, ale to je pri podobných filmoch celkom bežné. Hrdina sa vždy vracia do takmer nemenného domáceho prostredia. Nielen v tomto je film veľmi konvenčný. Počas súdneho procesu sa samozrejme odkrývajú mnohé citlivé rany a divák sa spolu s Hankom dozvedá viac o otcovi i dôvody ich pokazených vzťahov.

Sudca (The Judge, 2014)

Aj hlavné postavy však trpia istou nedokonalosťou. Duvallov vážený sudca Palmer stráca v priebehu deja súdnosť až priam nevídaným spôsobom, ale to sa všetko dá logicky vysvetliť – je chorý, stratil manželku a tak ďalej. Scenáristi sa však viac utli v prípade Hanka. Táto postava ako celok nesedí. V úvode filmu je vykresľovaný ako cynický právnik, ktorý neváha pre peniaze zachraňovať pred väzením ľudí, o ktorých vie, že sú vinní. Tento obraz sa však rozpadá v okamihu, keď je na plátne po prvýkrát jeho dcéra a ani doma sa nič z tohto tvrdého právnika neprejavuje. Skôr na opak.

Sudca je rodinnou drámou a hrá prvoplánovo na city, snaží sa byť dojemný, smutný. Niekedy je však toho veľa a Downey ma slzy v očiach príliš často. Scenár a réžia kvalitatívne stačia na obyčajný televízny film, ale vďaka slušnému rozpočtu a hviezdnemu obsadeniu však pôsobí o niečo lepšie. Vo výsledku je to však stále snímka, ktorá sa hodí na káblové stanice typu Hallmark. Ak ste mali niekedy tú česť, tak si budete vedieť veľmi dobre predstaviť, o čom hovorím.

Vrátim sa však k úvodu. Toto je dokonalý príklad filmu, pri ktorom sa názory divákov a kritiky veľmi rozchádzajú. Priamo v kine na vás Sudca zlý dojem neurobí, skôr naopak. Treba ho však brať ako jednohubku a nevracať sa k nemu.