The Pledge, 2001Originálny názov: The Pledge

Žáner: kriminálna mysteriózna dráma
Minutáž: 124 minút
Krajina: USA
Rok: 2001
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Sean Penn
Scenár: Friedrich Dürrenmatt, Jerzy Kromolowski, Mary Olson-Kromolowski
Kamera: Chris Menges
Strih: Jay Cassidy
Hudba: Klaus Badelt, Hans Zimmer

Hrajú: Patricia Clarkson, Beau Daniels, Benicio Del Toro, Dale Dickey, Wendy Morrow Donaldson, Adrien Dorval, Aaron Eckhart, Shawn Henter, Kathy Jensen, Taryn Knowles, Nels Lennarson, Costas Mandylor a ďalší

Existujú filmy, ktoré aj dlhé hodiny, dni či dokonca mesiace rezonujú v našich hlavách a nútia mozgové závity pracovať na plné obrátky. Hudobné motívy a zvuky nám spôsobujú bezsenné noci a neustálym myšlienkovým premietaním kľúčových scén a výrokov postáv sme podvedome nútení uvažovať, či sa nás veci odohrávajúce sa na plátne aspoň trocha dotýkajú, ovplyvňujú, usmerňujú… alebo úplne pohlcujú.

Jednou z takýchto snímok je v poradí tretia (a zatiaľ aj posledná) adaptácia pôvodnej rovnomennej novely švajčiarskeho spisovateľa a dramatika Friedricha Dürrenmatta s názvom Prísaha, ktorý ju cielene napísal ako odpoveď na film Stalo sa za bieleho dňa (1958, réžia Ladislao Vajda). Tento film totiž vychádzal práve z predbežnej verzie Dürrenmattovho diela, ktorému sa napokon nepáčilo celkové vyznenie príbehu a diplomaticky „korektný“ záver filmu, neodpovedajúci skutočnému autorskému zámeru. Po dvoch ďalších, menej výrazných televíznych produkciách, ktoré sa nijak neodkláňali od vopred vyšliapanej cesty, sa šance chopil úspešný hollywoodsky herec Sean Penn, ktorý neponechal nič náhode a spracoval látku tak, ako sa to od neho viac-menej očakávalo. Svojsky proti prúdu.

Skvelý policajt, perfektný parťák, živá legenda – takýmito superlatívmi sa môže popýšiť nevadský detektív Jerry Black. No aj napriek tomuto silne pozitívnemu statusu nebadať na jeho tvári známky spokojnosti, pretože za pár hodín odchádza do penzie. Myšlienky na to, ako od svojho oddelenia dostane zlaté hodinky a bude si užívať zaslúžený relax ex-detektíva mu príliš nevonia – veď svojej práci zasvätil väčšiu časť života. Keď už sa zdá, že pokorne prijme svoj osud a po rozlúčkovej párty navždy opustí svoj rajón, príde z ničoho nič zdrvujúca správa meniaca chod udalostí – v neďalekom lese sa našlo zneuctené a zohavené telo malého dievčatka. Jerry ani na sekundu neváha a pripája sa k vyšetrovateľom na obhliadku miesta činu. Tvárou v tvár dievčininej matke prisahá, že vraha nájde za každú cenu.

Prisaha, 2001

Kto by po takejto stručnej synopse predpokladal, že bude nasledovať klasický a filmovými klišé prešpikovaný príbeh dobrého detektíva a tajomného vraha, je – našťastie – na veľkom omyle. Od inkriminovaného momentu sa totiž film vyvíja diametrálne odlišnou cestou, než býva pre žáner zvykom. Divák sleduje prostredníctvom trefne zostrihaných obrázkov vnútorný svet detektíva Jerryho, ktorého skalopevný úsudok naráža na tvrdé hrany bežnej reality. Je vrahom muž označený políciou alebo stále pobehuje po blízkom okolí? Ide o náhodnú vraždu alebo prácu sériového vraha? Dá sa tento prípad vyriešiť k spokojnosti všetkých zúčastnených? A nájde na konci cesty niekto pokoj v duši? Neustále sa vynárajúce otázky nenechajú hlavného hrdinu pokojne spávať. V priebehu deja stráca Jerry kontrolu nad situáciou aj nad sebou samým, čo nakoniec vyústi do nepredvídateľného a v konečnom dôsledku zdrvujúceho záveru.

Hĺbková štúdia charakterov nie je pre filmy Seana Penna ničím nezvyčajným. Vnútorne komplikované postavy sa objavujú aj v jeho predchádzajúcich snímkach z prvej polovice 90-tych rokov – či už hovoríme o neprispôsobivom veteránovi z Vietnamu v podaní Vigga Mortensena (Indiánsky posol, 1991) alebo o pomstou posadnutom otcovi nešťastne usmrtenej dcéry v kreácii Jacka Nicholsona (Križovatka smrti, 1995). Postava Jerryho Blacka je ďalšou zvláštnou postavičkou v mozaike Pennových hrdinov: starší slobodný a bezdetný samotár s lakonicky nepríčetným výrazom tváre a dlhoročnou sexuálnou dysfunkciou, ktorého jedinou zábavkou je lovenie rýb uprostred nehybnej rieky. Muž za zenitom s chorobne nebezpečným citom pre spravodlivosť, neprestajne veriaci na staré dobré čestné slovo chlapa.

Jednoducho povedané, postava ako vyšitá pre komplexne hrajúceho herca na pomedzí geniality a úplnej šialenosti, akým je jedinečný Jack Nicholson. Táto úloha bola pre neho zaplnením prázdneho miesta vo vitríne majstrovsky zvládnutých charakterov, ktoré na začiatku 70-tych rokov chrlil ako na bežiacom páse. Scenár mu poskytol obrovský priestor na prácu s postavou, ku ktorej počas celého jej vnútorného vývinu (a deformácie zároveň) preukázal patričný rešpekt.

Prisaha, 2001

Dnes už priam ikonickou môžeme nazvať scénu, v ktorej prichádza do veľkochovu sliepok rodičom zavraždeného dievčatka oznámiť, že ich dieťa sa už nikdy domov nevráti. Vizuálne odzbrojujúci záber bez jediného počuteľného slova, bez jediného tónu hudby, odohrávajúci sa za piskotu malých kureniec v obrovskom kovovom hangáre je doslova emocionálnou bombou.

Ak sa pozrieme na herecké obsadenie ďalších úloh, takisto môžeme výber len pochváliť. Hlavnú ženskú rolu stvárnila vtedajšia Pennova manželka Robin Wright, ktorú v maskérni „zovšednili“ priam na nepoznanie. Jej starostlivo obyčajná a civilne pôsobiaca barmanka Lori sa nenechá nikým vypiecť, takisto ako Jerryho kolega Stan Krolak v podaní Aarona Eckharta, ktorý však svojho staršieho kolegu už vôbec neberie vážne. Pennovi sa podarilo perfektne obsadiť ďalšie známe tváre do malých „cameo“ rolí. Vďaka tomu máme možnosť vidieť (aj keď síce len na pár minút či sekúnd) umenie Vanessy Redgrave, Helen Mirren, Sama Sheparda, Mickeyho Rourka, Harry Dean Stantona a Benicia Del Tora, ktorých party sú skvelo napísané a bez akýchkoľvek komplikácií posúvajú dej smerom vpred.

Aj keď je pre niekoho kombinácia dlhšej minutáže s hypnoticky ladenou atmosférou zárukou dokonalého spánku, v tomto prípade sa báť nemusíte – nuda absolútne nehrozí. Penn vie, ako diváka vtiahnuť do deja a nepustiť jeho pozornosť ani po „odrolovaní“ záverečných titulkov. Tento film totiž klame telom – ide o klasické trilerové balenie s pridanou psychologickou hodnotou, ktorá je ako jediná schopná na danej ploche zachytiť čo najprijateľnejšie Jerryho (ale hlavne režisérovu) osobnú výpoveď. Inými slovami, Prísaha je dramaticky bohatá a tragicky tristná spoveď postaršieho muža na pokraji fyzických i psychických síl, ktorému posadnutosť spravodlivosťou neumožnila byť aspoň raz v živote normálnym, bežným, šťastným človekom.