Stopárov sprievodca po galaxii

Anglický spisovateľ Douglas Adams napísal v roku 1978 rozhlasovú hru s názvom Stopárov sprievodca po galaxii pre britský BBC Channel 4. Táto hra zaujala absurdným britským humorom a vynikajúcim príbehom plným atraktívnych scén. Keď sa hra stala úspešnou, Adams sa rozhodol vydať ju aj knižne, a tak roku 1979 prišiel do kníhkupectiev prvý diel sci-fi série. Nasledovali ďalšie štyri pokračovania a kniha sa stala až takmer kultovo populárnou. Tak populárnou, že v roku 1982 vznikol šesťdielnný seriál, na motívy knihy bolo urobených aj pár videohier a prenikla aj do oblasti hudby – napríklad singel skupiny Radiohead Paranoid Android je o jednej postave z tejto knihy. Už sedem rokov sa pripravovalo aj filmové spracovanie, ktoré práve prichádza do kín.

Pozemšťan Arthur Dent sa ráno zobudí a zistí, že sa miestny úrad pre výstavbu chystá zbúrať jeho domček na anglickom vidieku. Vlastným telom začne brániť buldozérom v prístupe k domu, keď vtom pribehne jeho kamarát Ford Prefect, ktorý ho zatiahne do krčmy a oboznámi ho s tým, že Zem o pár minút zničí letka vogonských kozmických lodí. Arthur sa takisto dozvie, že Ford nie je pozemšťan, ale pochádza z malej planéty v okolí Betelgeuze, a že na Zemi zhromažďoval informácie pre najpredávanejšiu knihu vydavateľstva Veľká medvedica – Stopárov sprievodca po galaxii. Ford ako správny stopár si stopne jednu z vogonských lodí a dobrodružstvo sa môže začať. Arthur na ceste naprieč galaxiou spozná prezidenta galaxie Zafoda Bíblbroxa a okrem iného sa dozvie, že ľudia ani zďaleka neboli najinteligentnejšími tvormi na planéte Zem, lebo prvé dve miesta obsadili myši a delfíny.

Ako vidíte, hlavný príbeh knihy (a filmu) je vcelku jednoduchý, ale naň sú v knihe nabalené mnohé odbočenia, epizódky. A tie sa rozhodli tvorcovia tohto filmu vtesnať aj do priestoru takmer dvojhodinového filmu, čo bola asi ich osudná chyba. Pretože aj keď sa autor knihy Douglas Adams podieľal na scenári aj produkcii filmu, zomrel štyri roky pred uvedením filmu do kín, a tak sa našťastie nedožil, čo z jeho knihy spravila produkčná spoločnosť Hammer and Tongs, ktorá sa doteraz venovala iba tvorbe hudobných videoklipov.

O viacerých knihách sa tvrdilo, že sa nedajú sfilmovať. Napríklad Meno ruže Umberta Eca alebo Mechanický pomaranč Antonyho Burgessa. Ale našli sa geniálni režiséri, ktorí aj z takejto ťažkej úlohy vyšli s čistým štítom a aj fanúšikovia knihy uznali, že film je jej dôstojným prepisom. Podobne sa ukázalo, že keď je režisér fanatik do predlohy a má množstvo tvorivej invencie, môže vzniknúť vynikajúci a úspešný prepis knihy. Toto dokázal Peter Jackson so svojou adaptáciou Pána prsteňov. Túto úlohu ale vôbec nezvládol Garth Jennings, pre ktorého je Stopárov sprievodca po Galaxii režisérskym debutom.

Celý dej filmu sa mu úplne rozpadá pod rukami a triešti sa na sled humorných a nehumorných situácii, ktoré dokopy často nedávajú zmysel, a čitateľ predlohy (napríklad ja) sa môže len diviť, akými skratkami sa režisér snaží docieliť podanie celého príbehu na tak malom priestore. Herci sú nútení hovoriť dialógy za dialógmi, lietať kade-tade po galaxii a som si istý, že viacerí diváci, ktorí nečítali knihu, budú mať z toho celého mišung. Režisérovi nepomáhajú ani digitálne efekty, ktoré takmer vo filme nevidieť a ešte viac ukazujú na režisérovu vizuálnu neinvenciu a neschopnosť preniesť fantastický Adamsov svet do filmovej podoby. Skutočnou vizuálne dobrou scénou je jedine prehliadka stavby Zeme 2. Inak je to celé nudné aj napriek rýchlemu sledu scén a scenérií.

Režisérovi ani trochu nepomáhajú herci, a to najmä predstaviteľ hlavnej úlohy Martin Freeman, ktorého kreácia Arthura Denta je absolútne nevýrazná a len málokedy sa mu podarí zahrať pocit, ktorý má zahrať podľa predlohy. Zo štyroch hlavných predstaviteľov to herecky z väčšej časti zvládli len raper Mos Def ako Ford Prefect a Zooey Deschanel ako Trillian. Sam Rockwell v úlohe galaktického prezidenta Zafoda Bíblbroxa niekedy až neskutočne prehráva, aj keď do postavy Bíblbroxa to čiastočne aj pasuje. Vo vedľajšej úlohe náboženského vodcu uctievačov vreckovky sa dokonale ukázal John Malkovich.

Keď som sa dozvedel, že sa chystá sfilmovanie jednej z mojich obľúbených knižiek, potešil som sa, a zároveň som dostal strach z toho, čo môže z tejto geniálnej knihy urobiť nejaký neskúsený remeselník. A moje obavy sa naplnili. Film je zábavný iba hláškami z knihy, a to je hlavne zásluha knihy, inak nudí. Tým, čo knihu nečítali, sa možno bude film zdať lepší ako som ho tu skritizoval, ale neverím, že sa vyhnú určitému nepochopeniu príbehu, ktorý je tu vyrozprávaný značne chaoticky. Moje hodnotenie je hlavne za veci z knihy a za občasné záblesky dobrej réžie. Inak radšej vám odporúčam prečítať si knihu. Je stokrát lepšia.

---