Stanko

Pavel Bielik
Recenzie

Stanko (2016)Žáner: Dráma / Road movie
Minutáž: 79 minút
Krajina: Slovensko
Rok: 2016

Prístupnosť: MP 15
Réžia: Rastislav Boroš
Scenár: Rastislav Boroš
Kamera: Ivo Miko
Strih: Peter Harum
Hudba: Dávid Kollár

Hrajú: Peter Kočan, Ivana Kanalošová, Marcel Bobák, Terézia Paprčková, Milan Muránsky, Maxim Michel, Dominique Grenu

Nedávno skončený Týždeň slovenského filmu ponúkol 21 celovečerných a šesť krátkometrážnych slovenských snímok. Otváracou snímkou spomínanej prehliadky bol road movie Stanko v réžii Rasťa Boroša, ktorý sľuboval dávku človečiny a žánrového spracovania.

Ocitáme sa na talianskych farmách, ktoré je hlavný hrdina nútený opustiť. Stankov (Peter Kočan) mafiánsky boss mu dáva poslednú šancu. Za úlohu má previesť slovenské dievča cez hranice až do Talianska. Stanko aj napriek klamstvám, nedodržaným sľubom a dlhovaným peniazom nie je zlý človek. Prevoz dievčiny vníma ako jedinú možnosť získať späť stratenú dôveru svojho chlebodarcu a peniaze, ktoré potrebuje. Nájsť vhodnú kandidátku však nie je jednoduché a stúpa nervozita. V hodine dvanástej však do auta pribehne neplnoletá Cigánka (Ivana Kanalošová) s prosbou, či ju Stanko neodvezie za mamou do Francúzska. Road movie s hrdinami žijúcimi na okraji spoločnosti začína.

Pri filmoch ako Koza, Deti či Eva Nová môžeme konštatovať spokojnosť s tým, že pojem slovenský film naberá na význame a dôležitosti. Darí sa mu čoraz viac osloviť diváka, zlepšuje sa formálna stránka filmu aj herci, ktorí boli roky terčom kritiky za svoj divadelný či nedostatočne presvedčivý prejav. Za posledné dva roky slovenský film ponúkol viaceré tituly, kde výraznou črtou je aj neherec. Aj vďaka nim dostala domáca kinematografia potrebný impulz. A to je prísľub, že sa už žiadna stagnácia nepripúšťa a domáce snímky chcú konkurovať tým najlepším zo sveta.

Stanko (2016)

Stanko je film vystavaný na neprofesionálnom herectve. Tvorcovia akiste verili, že ich prítomnosť vnesie do filmu viac autenticity a ešte väčšmi ho priblíži k domácemu publiku. „Ne vždy sa máme tak dobre, jako sa máme my teraz. Niekedy jednoducho nemáš prachy, hej? A keď nemáš prachy, tak sa musíš proste zariadiť, hej?“ približuje svoju situáciu hlavný hrdina ležérnym, ba až lajdáckym tónom. Stanko sa nestráca ani medzi držiteľmi Slnka v Sieti. Práve naopak, vybočil z cesty a popri ťažkých sociálnych drámach je sviežim oživením. Spomínané filmy ocenené národnými cenami majú viacero spoločných znakov – umiernené herectvo, pomalé tempo a depresívny tón. Naša road movie však plynie ďaleko rýchlejším tempom doplneným o jemné tóny akustickej gitary a v občasných komických scénach poskytuje nadhľad nad spoločnosťou, v ktorej sme nútení fungovať.

Peter Kočan je v hlavnej úlohe precízny. Jeho Stanko je povrchný, vtipný a naivný zároveň. Vykladá o živote a poučuje, no sám je stratený a spútaný naivitou. Spolu s chytľavým nevšedným prejavom a výzorom z rokov minulých sa stáva hrdinom, pri ktorom komika strieda smútok, preto je výraznou tragikomickou postavou nového slovenského filmu. Stanko má dokonca pri prípadnom komerčnom úspechu (ktorý sa ale neočakáva) potenciál byť hrdinom, ktorého bude divák napodobňovať a opakovať jeho „cool“ hlášky.

Opačným prípadom je Ivana Kanalošová a jej postava mladej Cigánky. Ženská hrdinka pôsobí strnulo a narúša vierohodnosť. Rovnako problematický je potom aj vzťah oboch postáv. Niektoré dôležité scény si vyžadujú čisté emócie, ktoré tu chýbali. Škrípe však aj zvyšok hereckého osadenstva a divák bojuje s tým, do akej miery je ochotný prehliadať jednotlivé nedostatky. Práca s nehercami je vždy nevyspytateľná a v Stankovi je devízou i tŕňom v oku zároveň.

Stanko (2016)

Určité „muchy“ nachádzam aj v scenári. Tvorcovia tvrdili, že film pracuje prakticky bez scenára a mnohé scény sú výsledkom skrytej kamery. Zostrihaný 60-hodinový materiál si však vyžadoval výber iných scén, prípadne zostrih filmu do kratšej minutáže. Stanko tak v určitej fáze schádza k obrazom, ktoré sme už videli. Film odohrávajúci sa poväčšine času v aute si vyžaduje nápady v pravidelnom tempe, inak ľahko upadne do obrazového stereotypu.

Aj napriek nízkemu rozpočtu je Stanko po formálnej stránke vydarený projekt. Poteší nielen spôsob, akým je bavorák snímaný, ale aj scenérie, ktorými prechádza. Stanko balansuje medzi nápaditosťou a ľahkým amaterizmom, preto môžeme konštatovať, že nedokázal využiť veľký potenciál. Hlavný hrdina sa neustále hľadá a taký je aj samotný film.