Srdečne vás vítame, 2017 © CinemArt SK

Niektorí sa budú pohoršovať a tí druhí… sa budú smiať. Z Francúzska k nám prišla komédia, ktorá podľa traileru či mnohých reakcií „reže do živého” a otvára nepríjemnú rasovú otázku. Všetko je však trochu inak.

komédia
2017 / 92 min.

Originálny názov
À bras ouverts

Francúzsko / Belgicko

Réžia
Philippe de Chauveron
Scenár
Guy Laurent, Marc de Chauveron
Na Srdečne vás vítame sa v multiplexe viac než týždeň po premiére stretlo dokopy päť ľudí, medzi ktorými som bol aj ja. Na začiatok treba povedať, že ide o komédiu pre ľudí, ktorí majú zmysel pre humor. Ale ten skutočný, ktorý občas prekračuje aj bežné morálne zábrany a neštíti sa ani vecí ako rasizmus. Samozrejme, nie hnusne, výsmešne, ale láskavo a s mierou. Taký tón má celá komédia a to dávajú vytušiť už prvé scény. Práve spomínaný láskavý humor je príznačným znakom, dočkáme sa však aj trošku ostrejšieho a fekálneho humoru, ktorý si zase mohli tvorcovia odpustiť. Kazí tradičnú noblesu, ktorá k francúzskym komédiám z prostredia aristokratov akosi patrí. K filmu však treba pristúpiť s čistou hlavou, bez predsudkov a nechať sa unášať. Presne tak, ako to robí rodina, ktorá si k sebe prisťahuje návštevníkov.

Veľká časť celej zábavy stojí na Christianovi Clavierovi. Režisér Philippe de Chauveron stavil na osvedčenú kartu a hlavnou úlohou neriskoval. Jean-Etienne Fougerole (tak sa Clavierova postava volá) gestikuluje, narába s mimikou, mení nálady a predvádza uveriteľné emócie, ku ktorým často nepotrebuje slová. Do istej miery reprezentuje aj infantilnosť niektorých európskych (a špeciálne francúzskych komédií), v tomto prípade ale ide o „povolený doping”.

Zápletka celého filmu stojí na aktuálnom a pálčivom probléme. Mix kultúr v Európe trápi aj slovenskú spoločnosť. V tomto prípade ide o francúzskych bohémov v ostrom kontraste s Rómami z Rumunska. Tých si na dvor prisťahuje spomínaný spisovateľ Fougerole, ktorého k tomu vyzve jeho politický pravicový oponent v televíznej diskusii. Obľúbené heslo odporcov prijímania utečencov „Tak si ich zober domov” sa teda stane základným stavebným kameňom celej snímky.

© CinemArt SK

Na jednej strane teda stojí spisovateľ a humanista spolu s rodinou – s manželkou, ktorá je avantgardná umelkyňa a synom, ktorý je tak trochu fanatik, čo sa ideálov tolerancie a „lásky k blížnemu svojmu” týka. Na druhej strane stojí rómska rodina na čele s hláškujúcim Babikom (Ary Abittan) a vo svojom strede s falošným Marseillečanom, ktorý sa chce votrieť do priazne (a do spálne) pani domácej. Vskutku kvalitná zostava spolunažíva na jednom dvore sa tak trochu učí tolerovať zvyšok osadenstva. Do toho celého ešte prichádza na plátno v nepravidelných intervaloch indický sluha. Na jednej strane odmieta oslovovať pánov domu krstnými menami, keďže im je podriadený, na druhej strane mu nie je po chuti obsluhovanie nových prisťahovalcov. A to dokonca až tak, že odmieta spoločný indický pôvod.

Dej je jednoduchý, predsa len, ide o komédiu, ktorá rozpráva o vážnom probléme, a tak nie sú potrebné žiadne ďalšie zložité zápletky. Tie sa nám síce režisér snaží jemne servírovať, nejde však o celkom vydarený príspevok do deja. „Románik” hlavnej postavy so školáčkou napríklad pôsobí dojmom prázdneho napĺňania krátkej minutáže.

Možno práve to je problém. Snímka by zniesla aj viac než len rýchly spád deja ukončený úsmevným happy endom. Chcelo to viac napätia, trochu gradácie, dynamiky a, hlavne, viac humoru v závere.

Ozaj, ak niekto vie, čo sa stalo s voľne pobehujúcim prasaťom, napíšte mi to do komentáru, prosím.

Jednohubka, ktorú si síce už zrejme druhýkrát nepustíte, no zasmejete sa na nej zaručene. Dôležité je neísť do kina s chuťou vidieť vykreslenie reality, ale skôr sa pobaviť na úsmevnom príbehu o tolerancii a strete dvoch odlišných kultúr.