Smrtiaca nenávi2ť

Originálny názov: The Grudge 2

Žáner: Horor
Minutáž: 102 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Takashi Shimizu
Scenár: Stephen Susco
Kamera: Katsumi Yanagijima
Hudba: Christopher Young
Hrajú: Sarah Michelle Gellar, Amber Tamblyn, Arielle Kebbel, Jennifer Beals, Edison Chen, Christopher Cousins, Takako Fuji

Koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia sa do povedomia divákov po celom svete dostal nový ázijský typ hororu, takzvané „vlasaté“ horory, ktoré sú asi najviac späté s krajinou vychádzajúceho slnka, čiže s Japonskom, ale ich tvorbe sa venuje napríklad aj Južná Kórea. Asi najväčšieho úspechu sa dočkali filmy so slovíčkom Ringu v názve, čiže buď pôvodné japonské filmy, alebo dva americké remaky, z ktorých ten prvý Kruh sa vydaril na výbornú a zatienil dokonca aj originál. Keďže Kruh bol veľmi úspešný, do kín prišiel v roku 2004 ďalší remake japonského hororu, konkrétne série Ju-on režiséra Takasiho Shimizu. Tento vcelku priemerný horor sa dostal aj do našich kín pod názvom Nenávisť a ako sa to už stalo pravidlom, do kín prichádza pokračovanie pod názvom Smrtiaca nenávi2ť (slovenský a takisto aj český distribútor sa viditeľne snažili o originalitu pri vymýšľaní názvu).

Príbeh Nenávisti 2 sa skladá zo zlepenca troch príbehov, ktoré sa všetky točia okolo tajomného domu v Tokiu a okolo bielych, vlasatých detí, ktoré radi strašia svoje nevinné obete. Prvý príbeh ma tradičnú zápletku amerických stredoškolských filmov, keď sa na medzinárodnej strednej škole v Tokiu snaží dievča, ktorá neparí k elite školy skamarátiť s dvojicou „obľúbených“ dievčat, ktoré ju na skúšku odvahy zavedú práve do strašidelného domu, v ktorom sa riadne zabavia na jej strachu a nemohúcosti. Po tomto incidente sa ale okolo tejto trojice začnú okamžite diať čudné veci.

Druhý príbeh je v podstate pokračovaním príbehu jednotky, keď za hlavnou postavou z prvého dielu Karen prichádza do Tokia jej sestra Audrey, aby zistila niečo ohľadom zvláštnych udalostí, ktoré sa diali okolo jej sestry. Postupne začne aj ona prepadať fenoménu tohto domu a spolu s jedným japonským novinárom začne zhromažďovať všetky informácie okolo tohto prípadu. A posledný tretí príbeh sa pre zmenu odohráva v USA, kde sa v jednom nájomnom dome začnú diať takisto zlovestné veci a všetko toto pozorujeme cez postavu malého chlapca, ktorý si ako prvý začne všímať, že niečo nie je v poriadku…

Už prvý diel nemal veľmi zaujímavý dej, ale v porovnaní so scenárom dvojky je to ešte stále veľmi vydarená vec. Pri písaní scenára ku Grudge 2 sa scenárista Stephen Susco výrazne inšpiroval v poslednej dobe mimoriadne populárnym štýlom rozprávania založenom na striedavom rozprávaní viacerých príbehov, ktoré by mali v závere dospieť k nejakej tej myšlienke, alebo katarzii. No ale tu je kameň úrazu, pretože tri príbehy v Smrtiacej nenávi2ti majú takmer počas celého filmu len minimálne styčné plochy, dalo by sa povedať, že príbeh drží pokope jedine strašidelný dom. V závere sa síce príbehy čiastočne spoja, ale dosť divným spôsobom, pri ktorom je vidieť, že je urobený len na to, že by to malo aspoň minimálny, ale naozaj len minimálny zmysel. Okrem toho je film plný dosť zbytočných a rušivých scén, ktoré by síce mali budovať napätie, ale u mňa skôr vyvolávali dojem, že sledujem ďalší Scary Movie. Veľmi zle je urobená aj cameo scéna so Sarah Michelle Gellar (hviezda jednotky), ktorá svojim hereckým „výkonom“ ešte viac potápa už samotnú veľmi predpovedateľnú scénu. V podstate počas celého filmu je dojem, že vieme čo bude nasledovať až priveľmi silný.

Prvý diel sa naozaj nemohol pýšiť extra skvelým príbehom, ale divákov si získal vydareným budovaním napätie, ktoré bolo založené na správnom použití ľakacích scén, na jednoduchom, ale zaujímavom vizuále a na veľmi netradičných škrípavých zvukoch, ktoré asi najlepšie vytvárali potrebnú atmosféru strachu. Tieto tri ingrediencie sa snažil použiť režisér aj v dvojke, ale množstvo ľakacích scén prehnal (a nie sú ani veľmi prekvapivé), vizuál je úplne komorný a zvuky skôr otravujú, než strašia. A ani dosť zle vybraný spôsob rozprávanie nenapomáha pri budovaní atmosféry. Jedine až v závere sa konečne aj toto začne dariť, a to najmä vďaka zameraniu na tretiu, americkú časť príbeh (a aj vďaka dobrému strihu). A preto v závere konečne film vyzerá ako horor, nie ako nudný thriler.

Smrtiaca nenávi2ť je jednoducho značne nevydarený horor, na ktorom vidieť vyčerpanosť témy, keď pre režiséra Takasiho Shimizu je to už šiesty (!) film o tejto téma. Takisto sa počas celého natáčania sťažoval, že ho producenti (medzi ktorými bol aj režisér Spidermana Sam Raimi) tlačili k inému poňatiu film, než on chcel a preto to vyzerá veľmi nádejne a tretí diel snáď nikdy neuzrie svetlo sveta pod jeho režisérskym vedením a snáď ani pod vedením niekoho iného. Pretože by mohlo vzniknúť ešte niečo oveľa horšie, než je Grudge 2, teda film, ktorý má nízke hodnotenie len vďaka vcelku vydarenému koncu, inak by bolo to číslo ešte o dosť nižšie, čiže nulové.