V tohtoročnej ponuke filmov z českej a slovenskej produkcie by ste len veľmi ťažko našli sľubnejšie vyzerajúci titul, ako práve premietanú Sklenenú izbu. Cez masívnu marketingovú kampaň lákala diváka na mystický príbeh lásky ukotvený v reálnych základoch československej histórie a opradený tajomnou legendou o nadčasovej vile nad Brnom.
Majstrovské dielo modernistickej architektúry je unikátnym výtvorom slávneho architekta Reinera von Abta, ktorého si vo filme strihol vekom zrejúci Karel Roden. Postava von Abta sa na plátne príliš dlho neohreje, stihne však predniesť všetky kľúčové filozofické myšlienky, ktoré umocňujú očakávania z bravúrne zostrihaných trailerov. Magické vetné skladby Roden vysloví s upokojujúcou ľahkosťou a tie tak vo vás ostanú rezonovať ešte dlho po projekcii.
Skleněný pokoj
dráma
2019 / 104 min. / MP 12
Česká republika / Slovensko
Réžia
Julius Ševčík
Scenár
Andrew Shaw
Namiesto mystického príbehu naplneného svetlom a nádejou divák dostal dobovú melodrámu dvoch nesmelých lesbičiek v nečakane rozvláčnom tempe na pozadí spoločenských zmien v Československu od 30. rokov až po rok 1968. Striedmych 104 minút sa miestami až nepatrične vlečie a v nepochopiteľnom časovom kontraste zrazu preskočíme desaťročie deja, čo vyznieva veľmi útržkovite. Vidno, že adaptovaný scenár oproti predlohe okresal priestor množstvu postáv a podpríbehov. Výsledkom sú ploché dialógy medzi vedľajšími postavami, ku ktorým si divák akosi nemal čas vytvoriť puto a vyznievajú tak do prázdna. Ako napríklad chyžná Zuzany Fialovej.
Z najnovšej spolupráce producenta Rudolfa Biermanna, režiséra Juliusa Ševčíka, kameramana Martina Štrbu a spomínanej hereckej hviezdy českého filmu Karla Rodena, tak oproti chválenému Masarykovi (2016) vzišiel rozporuplne prijatý film o nenaplnenej láske. Kvalitné zábery Štrbovej kamery držia Sklenenú izbu v nadpriemere lokálnej tvorby, čo možno konštatovať aj o hereckom výkone uznávanej Holanďanky Carice van Houten, známej napr. z Hier o tróny.
Carice stvárnila voľnomyšlienkársku Hanu, ktorú možno vnímať ako silnú ženskú postavu schopnú prispôsobiť sa akýmkoľvek ťažkým spoločenským podmienkam. Jej plachšiu priateľku Liesel zahrala menej výrazná Hana Alström, ktorú si môžete pamätať ako princeznú Tilde z Kingsmanov.
Vo mne osobne najhlbšie hlodajú von Abtove výroky, že nás priťahuje budúcnosť, ale túžime po minulosti, po jaskyni, po temnote. Že usilujeme o čistotu, o priezračnosť, oslobodenie od kompromisov. Ale dokážeme tieto ideály uplatniť v rodine? Inými slovami, snažíme sa byť zodpovední a fér k svojim blízkym, neubližovať im, no napriek tomu urputne túžime po naplnení osudovej lásky, ktorá nám bola vďaka nepriazni sudičiek odopretá. Ostávame vo vzťahoch, ktoré dávajú racionálny zmysel, ale srdce má úplne inú adresu.
Sklenená izba naplnená svetlom predstavuje nádej v ozajstnú lásku, ktorá nás má skutočne rozžiariť. Možno sú tieto myšlienky príliš uviaznuté pod nánosom historických udalostí dramatizujúcich nešťastný príbeh dvoch žien. A pri tom k odhaleniu týchto základných pilierov diela postačí len trocha jemnocitu.