Sirotinec

Jozef Mergeš
Recenzie

Originálny názov: El Orfanato

Žáner: mystoriózny horor
Minutáž: 105 minút
Krajina pôvodu: Mexiko/Španielsko
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Juan Antonio Bayona
Scenár: Sergio G. Sánchez
Kamera: Óscar Faura
Hudba: Fernando Velázquez
Hrajú: Belén Rueda, Fernando Cayo, Roger Príncep, Mabel Rivera, Montserrat Carulla, Andrés Gertrúdix, Edgar Vivar, Óscar Casas

SirotinecLaura, milujúca matka, prichádza do staromódneho domu, kde kedysi vyrastala ako sirota. Vlny dennodenne bičujú pobrežie posypané mušľami, kdesi v diaľke sa týči honosný maják, ktorý svieti, len ak prekonáte zrak. Dnes na tomto opustenom mieste zakladá sirotinec pre postihnuté deti. Niet pre ňu väčšej výzvy, ako splatiť dlh, ktorý ona sama v detstve nadobudla. Laurin syn Simón trpí nevyliečiteľnou chorobou a je takmer isté, že sa plnohodnotného života nedožije.

Jeho adoptívni rodičia však robia všetko preto, aby mu život spríjemnili. Uvítacia oslava venovaná príchodu nových obyvateľov sirotinca je v plnom prúde. Ľudí zahaľujú tajomné masky, vzduchom prúdi ľahký vánok. A tu zrazu, Simón je preč. Nezostalo po ňom nič, len jeho imaginárni priatelia. Sú šiesti a majú veľké tajomstvo. Sirotinec je mexicko-španielskou „duchárinou“, ktorú naše kiná už poriadne dávno nevideli. Snáď od čias tých druhých.

V produkcii Guillerma del Tora, šíriteľa fantazijno-hororového tvorivého prístupu (Hellboy, Faunov labyrint, Devil), vznikla veľmi kvalitná „jednohubka“, ktorá poteší najmä nadšencov spirituálnych záležitostí. Režisérom je pomerne neznámy Španiel Juan Antonio Bayona. Ide o jeho prvý celovečerný hraný film, z ktorého ľahko vyčítame, že ide o veľký talent španielskeho filmu. Mysteriózny Sirotinec má určite potenciál zabodovať aj u tých divákov, ktorí čaro španielskej filmovej školy ešte neobjavili. Odohráva sa na pomedzí reality a sna, čo je prirodzeným notorickým znakom španielsky hovoriacich filmov.

Sirotinec Sirotinec

Nie sú to však len vypracované, i keď miestami lacné „ľakačky“, ktoré Sirotinec posunuli zo šedého filmového priemeru o schodík vyššie. Hutná nepokojná atmosféra je podporená staromódnym domom – strašidelným zámkom, prudkými zmenami počasia, miestami chorobnou túžbou matky nájsť svoje dieťa, mystickým prostredím jaskýň, mora a pobrežia.

Bayona zladil jednotlivé úseky filmu veľmi trpezlivo. Necháva divákov čakať na tú správnu chvíľu, kedy sa všetko vyjasní. Ponúka očká, ktoré spolu vytvárajú pevnú a súvislú reťaz. Vypointovanie je sofistikované, príbeh atraktívny. Spočiatku síce pôsobí tuctovo, no to je len tým, že nemáme dostatok potrebných informácií. Sirotinec sa možno nebude poznávať tým divákom, ktorí vyžadujú od filmu poctivú realitu. Príbeh má potenciál osloviť najmä svojim atraktívnym vzhľadom, no takisto niektorých odradiť trochu komplikovanými vzťahmi medzi hrdinami, ktoré viac ako horor pripomínajú drámu.

Sirotinec Sirotinec

Najnovšia hispánska strašidelná story paradoxne ponúka i trochu zábavy, ktorú tu Bayona naservíroval na odľahčenie. Je to škoda, lebo sa na istý čas zbavíme zimomriaviek, ktoré by nás inak ťažili počas celého filmu. Aj preto tento film nie je jedným veľkým úderom, ako tomu bolo napríklad v prípade Amenábarovho žánrovo čistejšieho Tí druhí, ale akousi horko-sladkou kolekciou viacerých menších, no predsa len bolestivých úderov.

Sirotinec hodnotovo stojí oproti súčasným krvavým hororom, a je naozajstným psychologickým počinom, ktorý vám zaručene dvihne adrenalín. Svojou poctivo mrazivou atmosférou potvrdzuje, že strach je o psychike, a nie o hektolitroch krvi. Raz darmo, aj tí oprávnení s diplomom v ruke nám určite potvrdia, že najviac sa bojíme toho, čo nepoznáme a toho, pred čím máme prirodzený rešpekt. Nuž a keď sa to neznáme nevolá Casper, tak je zle nedobre…

/