Sirota

Martin Kudláč
Recenzie

Originálny názov: Orphan

Žáner: mysteriózny horor
Minutáž: 123 minút
Krajina: USA / Kanada / Nemecko / Francúzsko
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Jaume Collet-Serra
Scenár: Alex Mace, David Leslie Johnston
Kamera: Jeff Cutter
Hudba: John Ottman
Hrajú: Vera Farmiga, Peter Sarsgaard, Isabelle Fuhrman, CCH Pounder, Jimmy Bennet a ďalší

SirotaAmerický horor je na kolenách. Nekonečná slučka remakovania remakov už omrzela divákov. Zúfalá situácia volá po nových tvorcoch. V sedemdesiatych rokoch sa hororu ujali Taliani, v osemdesiatych a deväťdesiatych Američania a v novom miléniu sa osvedčili Španieli. Novú krv do vysušenej hororovej mŕtvoly naliali so všetkou cťou. Sirotinec zastrešený del Torom bol sviežim závanom v zatuchnutých rohoch žánrových konvencií, ako aj frenetická pseudozombie naháňačka [rec]. Najnovšie prichádza do kín počin španielsko-amerického filmára Jaume Collet-Serru, ktorý debutoval remakom Domu voskových figurín.

Režisér Collet-Serra sa radí k perspektívnym mladým tvorcom, do filmového pléna prispel béčkovou záležitosťou Dom voskových figurín a druhým segmentom z trilógie Gól. Pod producentským patronátom manželky Roberta Downeyho Jr. a Joela Silvera v Silverovej spoločnosti Dark Castle Entertainment zameriavajúceho sa takmer výhradne na produkciu béčkových hororov (Loď duchov, 13 duchov, Gothika apod.) sa pustil do ďalšieho projektu. Názov sa snaží upútať publikum úspešného Sirotinca, aj napriek tomu, že Sirota žánrovo spadá viac pod thriller ako horor.

Sirota sa radí do prúdu príbehov o sociopatických deťoch ako je Omen, Dobrý syn, Bad Seed, či Deti kukurice. Mladý a úspešný manželský pár si prešiel krízou, keď sa im tretie dieťa narodilo mŕtve. Manžel sa začal viac venovať práci, čím pripravil svojim deťom lepší život, zatiaľ čo matku prepadla depresia a jediným vykúpením bola fľaška. Po vyliečení a návratom do sporiadaných rodinných koľají sa rozhodnú manželia Colemanovci začať novú kapitolu spoločného života adoptovaním dieťaťa z miestneho sirotinca. Už po predchádzajúcich filmových skúsenostiach diváci vedia, že zlo má mnoho tvári, v tomto prípade 9-ročnej emigrantky s ruským prízvukom, anjelskou tvárou a maliarskym a hudobným nadaním. Mladá Ester sa začína udomácňovať v novom prostredí so svojimi čerstvými rodičmi a súrodencami. Avšak rodinná idylka netrvá dlho…

Sirota Sirota

Za režiséra sa Jaume Collet-Serra pasoval šablónovitým remakom Dom voskových figurín, žánrovým gore hororom s lineárnym príbehom až po tzv. final girl. Aj keď ide v podstate o n-tú tínedžerskú vyvražďovačku v štýle Texaského masakru, režisér sa snažil zmierniť dopad predvídateľnosti menšími prekvapeniami a hutnou atmosférou. Producenti nahnali režiséra do arény v očakávaní jasnej hry podľa definovaných pravidiel hororového-slasherového kánonu. Collet-Serra sa rozhodne rád hrá, o ešte radšej sa zahráva s pravidlami. Rešpektuje žánrovú paradigmu, no aj napriek tomu našiel cestu ako spestriť nudnú a známu hru. Gore scény minimalizuje na nevyhnutnú úroveň a viacej námahy a práce investuje do hutnej atmosféry. Rovnako ako sa sociopatická Ester ukrýva pod maskou nevinného anjelika, samotný film má vlastnú masku. Sirota je de facto Texaský masaker ukrytý pod rúškou rodinného suspense thrilleru. Premyslený manéver nielen spestruje žánrovú hru, ale má aj osobnejšiu funkciu: vyhnutie sa škatuľkovaniu a obvineniu z plagiarizmu.

Spočiatku prekvapí pridlhý rozbeh, netradičný pre tento žáner. Namiesto iniciačnej a rituálnej vraždy sa v expozícii predstaví vyšinutá snová sekvencia. Postupne začne režisér podhadzovať divákom mini indície, ktoré majú opačnú funkciu, zavádzať diváka. Filmár nenápadne žongluje so žánrovými klišé, čím neustále vyvádza príbeh z konceptu slasher a tlačí ho viac do roviny psycho thrilleru. Postupne začne na plátne prepukať paranoja a kvitnúť do rýdzeho šialenstva. Aj napriek pridlhej metráži sa producentom oplatilo režisérovi popustiť uzdu fantázie. Príbeh vyvoláva množstvo otázok, či je Ester nadprirodzeného pôvodu à la Exorcista, alebo o čo jej v skutočnosti ide, čo vynikajúco udržuje bdelosť divákov, ktorí sú neustále konfrontovaní pochybnosťami.

Sirota Sirota

Zahrávanie sa s pravidlami a klišé sa v režisérovom podaní podobá hre s ohňom. Vďaka množstve napozeraných žánrových záležitostí vie presne, kedy sa môže, čo dovoliť. Ale aj majster tesár sa utne a skúsený sa taktiež popáli. Väčšinou sú to iba banálnosti priťahujúce pozornosť hlavne fanúšikom odkojených na slasheroch, no husársky kúsok sa podaril hlavne vo finále. Pôsobivý a prekvapivý finálový zvrat je korunovaný nereálnou, iritujúcou scénou tradičného záverečného súboja maniaka s ,,final girl.“ Režisér sa snažil až o absurdne napínavú scénu, ktorou si podpiľoval vetvu pod vlastným zadkom. Potreba vycicať napätie do morku kosti celého filmu mu pochovala tretie dejstvo. Škoda, keďže sa mu podarilo trojuholník hlavných postáv dopracovať do situácie imponujúcej i Sigmundovi Freudovi.

Veľkým prekvapením je trinásťročná Isabelle Fuhrman, ktorá až podozrivo vynikajúco zahrala 9-ročného sériového a chladnokrvného vraha. Zarážajúce je s akou ľahkosťou dokáže prepínať medzi dvoma módmi a vytvára tým bipolárnu postavu: rozkošný anjelik-nemilosrdný Charles Manson. Jej hlavný nemesis, adoptívna matka zahraná Verou Farmigo nezaostáva. Strápenú a nevyrovnanú matku na pokraji šialenstva jej diváci bez problémov uveria a slušnú podporu predstavuje jej filmový manžel (Peter Sarsgaard), ktorý sa dostane do psychologického trojuholníku s matkou a adoptívnou dcérou, aj keď zastáva pasívnejšiu úlohu. Výstižnejšie by bolo napísať, že sa dostane medzi dva charakterovo silné mlynské kamene.

Film Sirota milo prekvapí, aj napriek notoricky známej slasherovej paradigme, ktorú sa podarilo režisérovi do istej miery redigovať i aktualizovať.