Originálny názov: Samaria

Žáner: Drama
Minutáž: 93 minút
Krajina pôvodu: Južná Kórea
Rok: 2004
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Kim Ki-duk
Scenár: Kim Ki-duk
Kamera: Sung Sang-jae
Hudba: Park Ji
Hrajú: Han Yeo-reum, Seo Min-jung, Lee Uhl

SamaritankaFilm Samaritánka je už štvrtým filmom kórejskej produkcie za posledné tri roky, ktorý sa dostal do našej kino distribúcie. Tento fakt je veľmi potešujúci pre každého kto aspoň trochu pozná ázijskú kinematografiu a obzvlášť filmy z Južnej Kórey. Filmový boom, ktorý Kórea zažíva sa podarilo preniesť aj do našich kín, keď v roku 2005 sme mohli v kine vidieť meditatívne rozjímanie s názvom Jar, leto, jeseň, zima… a jar a v minulom roku sa do našich kín dostali dva skvosty – Oldboy a 3-iron, ktoré oba patrili k tomu najlepšiemu čo sme mohli vidieť v našej distribúcii. V prvom polroku tohto roku sa do našich kín okrem Samaritánky ešte chystajú dva filmy z rovnakej zemi pôvodu – Luk a Nebohá pani pomsta (film od režiséra Oldboya). Za tieto kvalitné filmy v našich kinách treba poďakovať najmä Asociácii slovenských filmových klubov, ktorá tieto filmy u nás distribuuje.

Samaritánka je jedenástym filmom mimoriadne plodného režiséra Kim Ki-Duka, ktorý je autor aj dvoch spomínaných filmov (Jar, leto, jeseň, zima… a jar a 3-iron). Kim Ki-Duk je vcelku netradičným autorom, ktorého prvé filmy plné brutality prvoplánovo šokovali, ale pre vnímavejších divákov obsahovali aj množstvo skrytých myšlienok nalepených na zdanlivo banálnych príbehových postupoch. Od roku 2003 ale začal natáčať filmy, ktoré skôr ako brutalitou zaujmú diváka meditatívnou atmosférou a zakomponovaní duchovných hodnôt (z tohto obdobia sú aj dva spomínane filmy, takisto ako Samaritánka). Napriek tejto zmene vo vyznení jeho filmov, všetky jeho počiny obsahujú jeho tradičné témy ako prostitúcia, násilie, sex a voda. Výnimkou nie je ani Samaritánka.

Jae-young a Yeo-jin sú dve kórejské stredoškoláčky, ktoré sú fascinované Európu a chcú sa tam dostať za každú cenu. Keďže nemajú peniaze, rozhodnú sa, že si budú zarábať prostitúciou. Yeo-jin zháňa klientov, ktorých berie ako obchodných partnerov a Jae-young ponúka svoje telo. Jedného dňa pri policajnej razii Jae-young skratovo vyskočí z okno a zabije sa. Po tomto citovom otrase sa rozhodne Yeo-jin, že teraz bude ona poskytovať služby zákazníkom, ale nie aby dostala peniaze, ale aby vrátila tie, čo si s Jae-young zarobili. Toto jej konanie si jedného dňa všimne jej otec, povolaním policajný detektív. Ten zo začiatku absolútne nechápe čo to jeho dcéra po škole robí a tak ju začne tajne sledovať…

Samaritanka Samaritanka

Ki-Dukové filmy sa zvyčajne vyznačujú prevládaním obrazovej výpovede nad dialógmi, aj keď v Samaritánke postavy vcelku normálne komunikujú. Celé rozprávanie príbehu je rozdelené do troch častí, ktoré ako keby vnútorne rozdeľujú najmä psychologický vývin postáv. Vo filme sa opakujú témy ako odpustenie, nepochopenie, obetovanie, alebo vykúpenie. Takisto je vo filme zopár odkazov na kresťanstvu a budhizmus a ich rozdielne chápanie morálky. Ale ako v každom Kimovom filme, aj v Samaritánke sa dá nájsť množstvo myšlienok, ktorých pochopenie ale záleží najmä na ochote diváka prijať netradičné rozprávanie a nájsť si niečo pre seba.

Zaujímavú atmosféru skvelo dopĺňa prostredie v ktorom sa príbeh odohráva, ako napríklad opadané jesenné lístie v Soule, netradičné sochy v parku, alebo kórejský vidiek v poslednej (katarznej) časti filmu. K tomu sa pridávajú opakované hudobné motívy, zaujímavé farebné asociácie a rôzne obrazové kompozície (Kim sa istý čas živil ako maliar). Pre Európana síce môžu rušivo pôsobiť niektoré filmové momenty, ale pochopiť sa dá postupne všetko, aj kórejské „afektované“ herectvo.

Samaritanka Samaritanka

Samaritánka je filmom na slovenské pomery netradičným, ale napriek tomu veľmi kvalitným. Napriek svojej téme (prostitúcia, násilie) vyžaduje diváka, ktorý je ochotný v zdanlivo jednoduchom príbehu hľadať niečo viac a rozmýšľať nad skrytými myšlienkami. Ak ste ochotný v kine sa nielen baviť ale aj premýšľať, film sa vám odmení skvelým zážitkom, ktorý síce nie je úplne dokonalý, ako bol napríklad 3-iron, ale napriek tomu stojí za to.

/