Samaritan
Sylvester Stallone superhrdinom

Keby sa „taliansky žrebec“ rozhodol odísť do hereckého dôchodku, nikto by mu to nemohol zazlievať. Sylvester Stallone píše kinematografickú históriu už pol storočia. Jeho životný príbeh sám o sebe pôsobí, ako by bol z pera šikovného scenáristu. Z chudobného mladíka, ktorý sa dokonca na krátky čas stal i bezdomovcom sa skrz vôľu, odhodlanie, a vytrvalosť stala herecká a neskôr i režisérska hviezda.

Sly sa však hranie na klinec zavesiť evidentne nechystá. Svedčí o tom ako jeho – na 76 rokov až nadpozemská – muskulatúra, tak snímka Samaritan. V nej si hollywoodska ikona strihla super hrdinu vo výslužbe. Výsledok? Poďme pekne poporiadku.

Niekoľko rokov odkladaný projekt režijne uchopil Julius Avery. Dovtedy mal na konte dva zárezy: zombie kúsok z druhej svetovej Overlord (r. 2018) a skromný krimi thriller s Ewanom McGregorom Son of a Gun (r. 2014). Videl som oboje, a oboje je ľahký nadpriemer na jedno pozretie. Samaritan s týmito kúskami vytvára triumvirát.

Scenár a réžiu by šlo odbiť jednou vetou: všetko na pol plynu. Základ je solídny. Máme tu príbeh plný superhrdinského stereotypu, ktorý sa predáva skrz dobre obsadené a charizmatické postavy. Absencia originality nie je problémom, Avery a spol. očividne vsadili na poctivosť odvedenej práce. A tam to práve škrípe. Scenáristickú krátkozrakosť však človek rád odpustí. Ide to ľahko, keď sú po ruke schopní herci a dobrá akcia – a práve u druhého menovaného sa konštrukcia rozpadá ako naša súčasná vláda.

Prvou fatálnou chybou je frekvencia akčných scén. Fyzická konfrontácia sa urve z reťaze až v závere. Dovtedy dostávame omrvinky. To by stále mohlo byť v poriadku, ak by tie omrvinky patrili čerstvej bruschette a nie tri dni starému rožku. A keby bol záver epický aj iným spôsobom ako počtom „jahniat na porážku“.

Kamera sa ako-tak snaží. Zábery sú síce tu a tam trhavé a strih rýchlejší, než by bolo ideálne, no prehľadnosť tu ešte figuruje. Kameň úrazu je v brutalite. Rating PG-13 je nešťastnou voľbou pre film, ktorý sa tvári špinavo, chladne a drsne. Pripomína mi to faux pas s The Expendables 3, kedy sa Stallone a spol. rozhodli pre rovnaký krok.

Navyše, Stallone postavy likviduje v drvivej väčšine nudným úderom alebo odhodením. Zaujímavejšia kreácia sa objaví málokedy. Najzapamätateľnejšou akčnou scénou je tá s autom a granátom, ktorú nanešťastie kompetentní predviedli už v ukážke.

Herci sú na tom našťastie o poznanie lepšie. Sylvester Stallone je s jeho mlčanlivým a samotárskym protagonistom adekvátny. Terno v podobe jeho nevyčerpateľnej charizmy a hereckého minimalizmu však zráža fakt, že sa tu dlhý čas nič nedeje. Dalo by sa argumentovať, že sa tvorcovia snažia pomaly budovať napätie a funkčné dianie, ale to by záverečné inferno muselo byť realizované o level až dva vyššie.

Pilou Asbæk ako hlavný záporák si detto odohrá svoje. Nie je vyslovene hlúpou maketou žánrového antagonistu, no jeho identita priveľa kontúr nemá. Miestami je pri jeho replikách vidieť scenáristická fundovanosť, avšak jeho postava je až príliš výraznou kópiou Banea z The Dark Knight Rises (r. 2012). V jednej scéne má dokonca obdobný prejav ako Hardyho maskovaný zloduch. K tomu nosí takmer identický ťažký kabát. Inšpirácia je úplne v poriadku, no tu to neraz skĺzava do prostého kopírovania až paródie. Našťastie to nikdy nie je až tak mimo, aby to herec neustál.

Treťou dôležitou postavou je chlapec, ktorý Stalloneho Samaritana objaví. Javon ‚Wanna‘ Walton má za sebou iba seriálové role, ale našťastie to nevadí. Jeho postava je ukecaná dostatočne na to, aby bavila a zase nie príliš, aby otravovala.

Na súčasnom trhu, presýtenom superhrdinskými témami, Samaritan s ľahkosťou zapadne. Sly si hit nepripísal, no nemusí zúfať – ani vy nemusíte. Samaritan je stále hoden pozretia. Iba jediného, ale aj to je niečo. Osobne som sa akčnej legende po dlhej dobe v hlavnej úlohe a koži novej postavy potešil. Zážitok teda závisí aj od toho, aký vzťah máte k ústrednému aktérovi.

Snímka je dostupná na streamovacej službe Amazon Priame Video.

---