Predátor: Evolúcia
Arnold vedel prečo odmietol cameo

Keď sa filmovým svetom začala šíriť správa, že sa chystá ďalšie dobrodružstvo vesmírneho lovca, nejedno srdce fanúšika zajasalo. Nadšenie ešte narástlo, keď sme sa dozvedeli, že si projekt pod svoje krídla zobral Shane Black, zbožňovaný scenárista prvej Smrtonosnej zbrane (1987) a Posledného skauta (1991). Black si dokonca zahral v pôvodnom Predátorovi (1987) ukecaného žoldniera po boku legendárneho Schwarzeneggera.

Medzičasom sa dal aj na réžiu a po tom, čo tretí Iron Man (2013) pod jeho vedením trhol miliardu, dostal kreatívnu slobodu. Marvel si svoje projekty dostatočne stráži, avšak Blackove režijné počiny bez dozoru dominantného štúdia sa dajú označiť za diskutabilné, viď pomerne nedávni Ostrí chlapci (2016). Čo sa týka réžie aktuálneho Predátora, celkom som mu veril a film patril k mojím najočakávanejším tohto roku. Po projekcii však môžem konštatovať, že nemalé očakávania nesplnil.

Po osemročnej pauze po nevýraznej akcii Adriana Brodyho (Predátori, 2010) by som čakal, že ďalší diel príde s nadupanejším scenárom. Miesto toho Black pricválal s opozeraným nápadom vyvíjajúceho sa monštra, ktoré túži vyhladiť našu populáciu. Aby to nebola úplná kreatívna nuda, do cesty sa mu postaví autobus plný vojenských bláznov, mladá evolučná biologička a chlapec, ktorý nemá ďaleko od autistu. Námet hoden 100 miliónov dolárov.

Aby som len nehanil, oceňujem snahu rozšíriť predátoriu mytológiu a bližšie vysvetlenie motívov konania vesmírnej beštie. Dozvieme sa napr. prečo vždy vytrhával obetiam chrbticu. Hardcore fanúšikov určite poteší nový prvok, a síce výskyt predátorových loveckých psov. Prekladač kódovanej komunikácie tu tiež ešte nebol.

Blackovou silnou stránkou boli vždy guľometné dialógy, ktoré strúhali jednu vtipnú hlášku za druhou. Bohužiaľ v tomto prípade mu polovica humoru vyšla naprázdno a z kina odídete bez jedinej pamätnej vety. Dej je preplnený postavami bez hlbšieho významu, ktoré poslúžia krvilačnému dravcovi ako rozcvička. Zamrzí nedotiahnutý výskyt bezmenného biológa Jakea Buseyho, hereckého syna Garyho Buseyho, ktorý stvárnil dôležitú postavu v druhom dieli z roku 1990.

Dej ako-tak drží po hromade ústredné trio. Žoldnier McKenna v podaní solídneho Boyda Holbrooka, jeho nadaný syn Rory (Jacob Tremblay), ktorý sa v mimozemskej technológii orientuje šokujúco rýchlo a ženský prvok v podobe krásnej biologičky Casey Bracket, ktorú zahrala Olivia Munn. Zaujme vás možno ešte niekdajší Punisher Thomas Jane vykrikujúci nadávky v nevhodnej chvíli vďaka tourretovmu syndrómu.

Body navyše naháňa skladateľ Henry Jackman, ktorý veľmi zdarne napodobňuje a obmieňa Silvestriho klasické tóny. Aspoň po hudobnej stránke máte pocit zadosťučinenia.

Blackovi by nezaškodilo, ak by si k réžii prizval špecialistu na akciu. Tých zopár prestreliek a súbojov by neostalo v zabudnutí a divák by si možno odniesol aspoň dobrý pocit zo zvýšeného adrenalínu. Takto prevláda zmiešaný pocit z premárnenej šance, ktorá nedopadla úplne tragicky, ale palec hore sa tiež neodvážite dať. Navyše, ak sa nebodaj vydáte na 3D projekciu, polovicu filmu budete tápať v tme a lesné finále budete preklínať.

Problémom sú ako vždy očakávania. Ak nečakáte nič prevratné, pravdepodobne vám Predátor: Evolúcia rýchlo utečie a vy sa celkom dobre zabavíte. Ak ste však čakali moderného nástupcu jedného z klasických akčných filmov o takmer nepremožiteľnom monštre z hlbín vesmíru, pocítite horkastú pachuť sklamania. Optimista Shane Black si ponechal otvorené vrátka a ak sa nazbiera dostatok platiacich divákov, do pár rokov tu máme reparát.

---