Pozná ju ako svoje boty

Originálny názov: In Her Shoes

Žáner: Komédia / Dráma
Minutáž: 130 minút
Krajina: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Curtis Hanson
Scenár: Susannah Grant
Kamera: Terry Stacey
Hudba: Mark Isham
Hrajú: Cameron Diaz, Toni Collette, Shirley MacLaine, Brooke Smith, Richard Burgi, Eric Balfour, Ken Howard

Keď v roku 1997 Curtis Hanson nakrútil L.A. – Prísne tajné, kritika ho vynášala do nebies ako režiséra, ktorý do thrillerového žánru vniesol starý dych filmov noir a vybrúsil ho do najčistejšej formy. Vo svojom najnovšom filme Pozná ju ako svoje boty však na žánrovú čistotu zabúda a dáva divákovi na výber – je to komédia, je to dráma?

Maggie a Rose Fellerové sú sestry, odlišnejšie však byť nemôžu. Zatiaľ čo Maggie (Cameron Diaz) nemá stále zamestnanie, býva tam, kde je práve voľné miesto a chlapov dokáže v priebehu piatich minút uhnať do postele, Rose (Toni Collette) je jej presný opak. Väčšinu svojho dňa trávi v advokátskej kancelárii ako vzorná, ale ničím výnimočná právnička a vo svojej veľkej posteli v útulnom philladelphskom byte spí sama. Nie žeby o ňu muži nejavili záujem, ale signály spojené s láskou ignoruje, pretože „jej sa predsa niečo také stať nemôže“. A ak sa v jej posteli predsa ocitne muž, neváha a uprostred noci si ho odfotí, aby mala dôkaz (je predsa právnička). Obe však majú okrem rodičov niečo spoločné – majú rovnakú veľkosť topánok.

Keď však zlá macocha vyhodí Maggie z domu (nie, nie je to Popoluška) ujme sa jej Rose a prichýli ju vo svojom byte. Po sérii nešťastných „ náhod“ ju však z domu vyhodí aj jej vlastná sestra a Maggie cestuje na Floridu za svojou znovuobjavenou starou mamou (Shirley Maclaine).

Dej, ktorý ste si práve prečítali sa odohrá v prvej polovici filmu, ktorá je natočená svižným tempom, plná ironických hlášok a dvoch – troch emocionálne silných a vyhrotených scén. S príchodom Maggie na Floridu však film stráca tempo a aj realistickosť až napokon to zakončí veľkým šťastným a presladeným finále v štýle „Padouch nebo hrdina, my jsme jedna rodina“.

O tom, že je Hanson skvelý režisér nás presvedčia v úvodnej skratkovitej scéne, v ktorej mu stačí na charakterizovanie sestier pár niekoľkosekundových záberov. Jeho zmysel pre originalitu a príbeh však čoskoro vyprchá aj v�aka „prefabrikovanému“ scenáru Susannah Grant (28 dní, Erin Brockovich), ktorý kĺže po povrchu a bojí sa zarezať. Silnejšie scény, ktoré vám možno pripomenú niečo z vášho života, striedajú sladkobôľne výjavy zahalené do správnych kamerových filtrov. Z tém, z ktorých by sa dalo vyťažiť viac (dyslexia, psychické choroby, smrť) sa stávajú len nástroje na mierne citové vydieranie divákov.

Slabší a predvídateľný scenár však vyvažujú príjemné herecké výkony hlavných predstaviteliek. Veľa priestoru im scenár síce nedáva, ale najmä výborná Toni Collette presviedča o svojich kvalitách, ak jej však repliky dajú tú šancu. Shirley Maclaine však skôr pripomína odvar svojich výkonov vo filmoch ako Cena za nežnosť alebo Oceľové magnólie, tým ale nechcem povedať, že by vo svojej úlohe zlyhávala. Príjemným objavom je Mark Feuerstein v úlohe právnika Simona, ktorý má v sebe skvelo namiešanú dávku romantiky, nemotornosti a kariérizmu a nebojí sa to na plátne ukázať.

Je len škoda, že režisér slušne budovanú atmosféru zabíja v polovici filmu scénami, za ktoré by sa nemuseli hanbiť reklamy našich mobilných operátorov (psy, bazén). A to všetko za výdatnej pomoci nenápadnej a zároveň ničím výnimočnej hudby Marka Ishama. Z celého filmu vám tak zostane v pamäti pár scén a dojem, že je to komédia (ak máte skvelý deň) alebo dráma (ak ste toho príjemného v ten deň zažili pomenej). Práve táto nejednoznačnosť je najväčšou výhodou a zároveň aj slabinou filmu.

Na záver stačí dodať, že ak vám tento film ujde v kinách, nebude to žiadna tragédia. Ak si ho ale pozriete, tak ľutovať nebudete a zistíte, že aj topánky majú svoje čaro a nie je na škodu ich občas niekomu požičať.