Po svadbe

Originálny názov: Efter brylluppet

Žáner: rodinná dráma
Minutáž: 120 minút
Krajina pôvodu: Dánsko / Švédsko
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Susanne Bier
Scenár: Anders Thomas Jensen
Kamera: Morten Søborg
Hudba: Johan Söderqvist
Hrajú: Mads Mikkelsen, Rolf Lassgård, Neeral Mulchandani, Sidse Babett Knudsen, Stine Fischer Christensen, Mona Malm

Dánska režisérka Susanne Bier mala v roku 2006 akosi naponáhlo. Kým do distribúcie prichádzala rodinná dráma Po svadbe, autorka už pracovala v USA na ďalšom projekte, Things We Lost in Fire, dokončenom o pár mesiacov neskôr. Obidva sa podľa pozitívnych ohlasov zrejme vydarili nad očakávanie.

Jacob Pedersen (Mads Mikkelsen) pracuje v indickom sirotinci. Svoju prácu berie ako poslanie a k deťom ho viaže silné citové puto. Sirotinec však ledva prežíva. V napätej situácii prichádza sponzorská ponuka z Jacobovho rodného Dánska. Pod podmienkou, že Jacob predloží sponzorovi projekt osobne. Proti svojej vôli, no predsa len sa musí Jacob rozlúčiť aj so svojím obľúbencom Pramodom (Neeral Mulchandani). Predtým mu ešte stihne sľúbiť, že do jeho ôsmich narodenín bude späť.

V Dánsku ho však čaká niekoľko veľkých prekvapení. Svoj sľub nedodrží. Nestihne Pramodove narodeniny a možno sa už do Indie ani nevráti. V istom zmysle Susanne Bier rozpráva príbeh antiglobalizácie, o súdržnosti rodiny oproti svetoobčianstvu, o tradícii v odpore proti hodnotovému zmätku.

Milionár Jørgen Hannson (vo výnimočnom podaní Rolfa Lassgårda) sprvu dáva Jacobovi len neurčité prísľuby. Takmer presne spĺňa predbežnú Jacobovu predstavu arogantného zbohatlíka, ktorý z rozmaru či pod dojmom krízy stredného veku potrebuje uľaviť svedomiu okatou charitatívnou akciou. Detaily Jacobovho projektu rozvoja sirotinca ho vôbec nezaujímajú. Všetku pozornosť, zdá sa, venuje dobrému jedlu a pitiu. Z Jørgenových súkromných scén však vidíme, že miluje svoju senilnú matku, ženu, synov (plavovlasé dvojčatá) i dcéru Annu (Stine F. Christensen). Anna sa vydáva a Jørgen pozýva Jacoba na svadbu. Ten nakoniec prijme. Na svadbe sa vyjavia dve veci: Jacob a Jørgenova manželka Helene (Sidse Babett Knudsen) sa poznajú z mladosti a Jørgen nie je Anniným biologickým otcom.

Dve a dve si už dáte dokopy. Ale žiadny strach, sme stále na začiatku, režisérka má pre nás ešte viacero prekvapení. Aj keď je príbeh vystavaný a vyrozprávaný familiárnymi metódami, uzavreté rodinné prostredie vždy sľubuje silné emócie. Hlavný konflikt navyše neprebieha na úrovni rodiny. Áno, sme svedkami viacerých rozbrojov medzi dcérou a matkou, hádok manželských či ex-mileneckých. Ale keď sa vzduch vyčistí a v miznúcom opare konečne vidíme, čo naozaj ženie dej dopredu, zisťujeme, že najprvším je súboj medzi človekom a nevyhnutnosťou. Údelom, ak chcete. Hrdinami sa stanú tí, ktorí vyvážia zmierenie a nepoddajnosť voči údelu.

Časté detaily tvárí, pohľadov a dotykov zvýrazňujú vnútornú povahu konfliktu. Počujeme niekoľko významných preslovov. (Predsa len, príbeh rámcujú slávnosti – svadba a oslava narodenín.) No veľa vecí netreba vypovedať vôbec, stačia oči a úsmev. Postavám ani v smrteľne vážnych situáciách nedochádza humor. Niekedy láskavý, inokedy režúci do kosti. Ako v prípade vety: „Musím byť z druhého konca sveta, aby si mi pomohol?“