Eddie „the Eagle“ Edwards sa preslávil účasťou na pretekoch v skokoch na lyžiach počas Zimných olympijských hier 1988 v Calgary. Nič nevyhral, skončil vždy posledný, ale svojou húževnatosťou a radosťou z každého dokončeného skoku si získal publikum i médiá. Mnohí športovci a športoví funkcionári ho aj preto nemali radi.
Eddie The Eagle
športový, komédia, dráma
2016 / 106 min. / MP 12
Veľká Británia / Nemecko / USA
Réžia
Dexter Fletcher
Scenár
Sean Macaulay, Simon Kelton
Športová komediálna-dráma Orol Eddie (Eddie The Eagle) je na tom v pridŕžaní sa histórie o niečo lepšie, ale ani tu si tvorcovia neodpustili pomerne závažné odchýlky od skutočnosti. Ktovie, čo na to hovorí sám Eddie, ktorému už počas olympijských hier vadili rôzne dezinformácie, ktoré o ňom médiá šírili.
Dôvod, prečo sa v tomto prípade filmári rozhodli poňať príbeh inak ako sa stal, je celkom zrejmý zo samotného filmu. Zámerom bolo nakrútiť feel good movie, na ktorom sa zasmejete a bude aj správnym spôsobom sentimentálny. Ak k tomu pridáte aj nevyhnutnosť vyhovieť hneď trom koproducentom s odlišnými predstavami a potrebami, snímka totiž vznikla v britskej, nemeckej a americkej spolupráci, ľahko sa môže stať, že filmu bude niečo chýbať.
V tomto prípade je to asi trvácnosť. Humor tu síce je a pri prvom sledovaní sa zasmejete, ale nie je to to, čo očakávame od britskej komédie. Nechýba ani napätie, ale opäť to nie je to, na čo sme zvyknutí z americkej tradície športových drám. Američania nakoniec dodali najmä fiktívneho a neochotného trénera (Hugh Jackman) a dávku sentimentu, ktorá sa krúti okolo jeho postavy. No a kvôli Nemcom sa časť deja presunula práve do Nemecka.
Ale inak je to fajn. Vtipných a aj silných momentov má snímka viacero. Predstaviteľ hlavnej úlohy Taron Egerton (známy napr. z Kingsman: The Secret Service) vystrúhal zo svojho Eddieho sympatického mladíka, ktorému ľahko fandíte, aj keď viete, že to všetko nakoniec dobre dopadne. Mnohé veďlajšie postavy sú stvárnené tiež fajn, i keď okrem trénera nedostala väčší priestor žiadna z nich.
Škoda však, že to celé pôsobí trochu naivne. Eddie tu nemá prakticky žiaden pud sebazáchovy. Pritom v skutočnosti postupoval vo svojej kariére omnoho pragmatickejšie a mal aj množstvo lyžiarskych úspechov na svetovej scéne predtým, ako sa dal na skoky. Vernejšie poňatie príbehu by však zrejme nebolo dostatočne feel good.
Športová dráma sa už dlhšie neobjavila v našich kinách, preto aj príjemný Orol Eddie padne vhod, ak máte tento pomerne univerzálny žáner radi. Nebude to však snímka, ku ktorej by sme sa aj časom vracali.