ONEMANSHOW: The Movie
Internetová celebrita skúša preraziť v kinách

Kazma Kazmitch, rodným menom Kamil Bartošek, je jedným z mnohých úkazov českého bizáru. Tí z vás, ktorí o ňom počuli, si môžu pamätať jeho kúsky s reláciou televízie Prima, Prostřeno, či súťaž z čias nástupu COVID „Zakopal som auto“. A kto o ňom nepočul, podľa môjho skromného názoru o nič neprichádza. Bláznivé kúsky a nachytávačky, hoci väčších až celoštátnych rozmerov, sú jedna vec, ako si však kontroverzná osobnosť poradila na veľkom plátne?

Film nám predstavuje postavu Kazmu tak, ako ho diváci poznajú z jeho doterajšej kariéry. Búranie štvrtej steny tu je samozrejmosťou, čo sa, ostatne, asi dalo od človeka závislého na manipulácii s obecenstvom očakávať. Po podarenom gagu na spôsob „vo filme je všetko možné“ prichádza expozícia deja. Kazma má problémy. Potrebuje čo najrýchlejšie získať mohutnú sumu peňazí. Rozhodne sa tak o zatiaľ najväčší a najodvážnejší úskok: olúpiť tipovaciu spoločnosť tak, aby o tom nikto nevedel. Teda, nikto mimo jeho neortodoxného tímu.

To, čo spočiatku vyzerá ako solídna variácia Dannyho jedenástky sa postupom času norí do bahna zabávačovi tak typickému. V úvode tu totiž naozaj všetky základné ingrediencie fungujú. Je tu pestré zoskupenie zlodejíčkov a pochybných figúr okolo hlavnej postavy. Každá z nich je niečím atypická, vyčnieva z davu a dostáva dostatok priestoru prejaviť sa a „hláškovať“. Hlášky samotné sú často až prekvapivo úderné a priznávam, neraz som sa v kine rehotal. Do toho sa ukazuje, že Kazma je šokujúco schopný herec. Nechápte ma zle, žiaden český DiCaprio sa nezrodil. Svoje si však režisér, scenárista, producent a duchovný otec celého projektu odohrá.

Okrem osadenstva sa môže ONEMANSHOW chváliť aj solídnym remeslom. Kamera je na úrovni a nepôsobí televízne ani amatérsky. Dostavia sa napr. aj občasné letecké zábery, takže je priestor na chválu. To isté môžem tvrdiť o výprave. Hoci sa nepohybujeme v prostredí luxusného hotela v Dubaji či skalnatých útesov Francúzskej Riviéry, české lokality a interiéry nevyznejú lacno.

Nebojím sa povedať, že keby sa scenár držal rozohranej partie pekne do konca a skončil by štýlovou krádežou, ktorá sa zdá na prvý, druhý, aj tretí pohľad nemožná, pochválil by som to. V kontraste s priam negatívnymi očakávaniami by šlo prakticky o nadšenie. Aj keby z toho vyliezol ten remake Dannyho jedenástky, dočerta s tým! Stále by to malo ťah na bránu a kvalitné podanie. Divácky manipulátor a evidentný ego-maniak sa však nezaprie. V záverečnom akte sa z deja stáva interaktívna záležitosť a celá snímka je zrazu degradovaná na úroveň marketingovej barličky. Všetko za účelom pozornosti a, samozrejme, peňazí. Môžeme sa hádať o tom, že rovnako je na tom vo svojej podstate každý film, u žiadneho to ale neplatí doslovne a takto nechutne. Škoda. Veľká škoda.

Kazma Kazmitch si natočil duševnú onaniu a novú nachytávačku v jednom. V kontexte so sľubným budovaním deja a dobrými vtipmi počas väčšiny stopáže to človeka viac zamrzí, než naštve. Ťažko povedať, či je kino namieste. O ohavnosť typu 90% bežnej českej produkcie (naposledy napr. degeneráciu mozgu vyvolávajúca Cool Girl!) nejde, čistú hru s vami však režisér tiež hrať nebude.