Originálny názov: Judgement At Nurenberg

Žáner: dráma
Minutáž: 178 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 1961

Réžia: Stanley Kramer (nominácia na Oscara)
Scenár: Abby Mann (nominácia na Oscara)
Kamera: Ernest Laszlo (nominácia na Oscara)
Hudba: Ernest Gold
Hrajú: Spencer Tracy (nominácia na Oscara – hlavná úloha), Burt Lancaster, Maximilian Schell (Oscar a Zlatý glóbus – hlavná úloha), Richard Widmark, Marlene Dietrich, Judy Garland (nominácia na Oscara a Zlatý Glóbus – vedľajšia úloha), Montgomery Clift (nominácia na Oscara – vedľajšia úloha), William Shatner, Werner Klemperer…

Norimberský proces„Sudca nie je tvorcom zákonov. Sudca je vykonávateľom spravodlivosti, založenej na týchto zákonoch“ znie výrok nemeckého advokáta Hansa Rolfeho, ktorý rozpútal azda najväčšiu justičnú bitku v dejinách filmového plátna. Po prvýkrát v histórii kinematografie sa spojenci a nacistickí agresori stretávajú vo vojne, kde pre konečné víťazstvo nie je potrebné svet dobyť, ale presvedčiť. Získať si na svoju stranu tých, čo skutočnú pravdu nepoznajú, a zároveň uspokojiť tých, čo o nej vedia až príliš. „Nech pán Boh ochraňuje tento súd“… alebo jednoducho – Norimberský proces

Povojnové procesy s nemeckými nacistickými pohlavármi sa do dejín zapísali ako akty, ktoré mali jednak potrestať zainteresovaných vinníkov hitlerovskej mašinérie, a zároveň ukázať zvyšku sveta, že druhá svetová vojna bola najväčším omylom ľudskej civilizácie, ktorý sa už nesmie opakovať. K perzekuácii došlo v plnej miere, no druhý, viac-menej nepísaný bod programu, nenadobudol platnosť nikdy. Práve skutočnosť, že studená vojna medzi USA a Sovietskym zväzom už klope na dvere, sa stala skrytou podstatou pre Abbyho Manna, ktorý za pomoci slávneho herca Montgomery Clifta zostavil scenár pre komornú drámu s názvom Norimberský proces

O tom, že tento film nebude len obyčajnou, rutinne spracovanou drámou, nás režisér filmu Stanley Kramer presvedčí hneď v úvodných minútach filmu. Skúsený filmár, ktorý si už vydobil miesto v Hollywoode svojou viac-menej kontroverznou snímkou Útek v reťaziach (The Defiant Ones, 1958), využil viacero svojich typických dramatických prvkov i v tejto snímke, no s tým rozdielom, že sa jeho režisérske zmýšľanie značne zocelilo. I vďaka tomu, že sa o vznik snímky zaslúžil prakticky celkom sám (film financovala jeho produkčná spoločnosť), máme možnosť vidieť jedno z vrcholných diel rokov 60-tych, a zároveň snímku zdatne ašpirujúcu na postultimátnej americkej klasiky…

Dejové rozvetvenie príbehu spočíva v dvoch základných nosných bodoch, a to konkrétne na procese s obžalovanými sudcami ríšskej prokuratúry, a situácii v povojnovej Európe, kde sa mocnosti pomaly začali pripravovať na studenú vojnu. Všetky tieto udalosti sú zachytené očami víťaznej, americkej strany, ktorej ambície v roztrieštenom Nemecku naberali na obrátkach. Po procesoch s nemeckou vrchnou generalitou sa hlavný záber programu preniesol na tých, čo slúžili štátu ako vykonávatelia ríšskych zákonov. Kedysi veľavážení sudcovia Werner Lampe, Emil Hahn a Friedrich Hofstetter, sa spolu so svojim ministrom spravodlivosti Ernstom Janningom (Burt Lancaster) musia vysporiadať s faktom, že ich činy nie sú ospravedlnené žiadnou vyhláškou o nespochybniteľnosti norimberským zákonov. Ich osud závisí najmä od toho, ako sa vyvinie spor medzi nastupujúcimi rivalmi – USA a ZSSR. Všetci kompetentný účastníci súdneho procesu sú totiž vopred presvedčený o ich nevine. No kde je pravda? Pravda je tam, kde ju Stanley Kramer vniesol – do povedomia svojich postáv, ktoré si to všetko prežili na vlastnej koži…

Norimberský proces Norimberský proces

Samotný film je popretkávaný množstvom zaujímavých dejových vsuviek, ktoré výrazne dopomáhajú k nevídanej kolorizácii charakterov. Elegantný mikrosúboj medzi sebou zvádzajú americký vojenský prokurátor Tod Lawson (Richard Widmark) a nemecký právnik Hans Rolfe (Maximilian Schell), platonickú náklonnosť k sebe prechovajú vrchný sudca procesu Dan Haywood (Spencer Tracy) a šarmantná pani Bertholdová (Marlene Dietrich) a vlastné životné svedectvá nám vyrozprávajú Rudolph Petersen (Montgomery Clift) a Irena Hoffmanová (Judy Garland). Spencer Tracy, stelesňujúci telom i dušou staručkého okresného sudcu Haywooda, je zároveň aj neoznačeným Kramerovým narátorom. Prostredníctvom jeho poznámok a pocitov z prostredia Norimbergu sa nám do rúk dostáva realita povojnového nemeckého štátu, ktorá nabúrava jeho skreslenú mienku o árijskom celku. Ako jediná postava filmu nám odkrýva súkromie a životný štýl, aký zaužíva počas celého diania, ako u jediného aktéra môžme badať skutočné citové zapálenie pre vec, ktorá je pre ostatných len ďalším stupienkom k sláve, alebo záhube. Plukovník Tod Lawman (v podaní charizmatického Richarda Widmarka), ktorého meno vo voľnom preklade znamená „syn práva“, je typickým príkladom vojnového hrdinu, ktorý (podobne ako ostatní jeho súkmeňovci) posudzujú Nemecko a jeho obyvateľov na základe videní v koncentračných táboroch. Ako nebojácny a prezieravý útočník amerického súdnictva brnká na city, čím nahráva do karát svojmu profesnému oponentovi Rolfovi. Pri postave Hansa Rolfeho má človek pocit, akoby „diabol naozaj mal svojho advokáta“. Ako mladý a prefíkaný jurista má totiž nadľudskú úlohu. Ako znie jeho replika „ Dnes nesúdime štyroch nevinných ľudí, ale celú nemeckú rasu, ktorej meno je už dosť pošpinené“. I napriek týmto patriotickým monológom však neobhajuje nacizmus, a ani nacistov. Len sa snaží spraviť z nacistov obete režimu, aby tak uchránil národ od ďalšej potupy. Na to, aby to dosiahol, používa praktiky podobné tým, ktoré dnešných obžalovaných priviedli do súdnej siene. V takýchto scénach sa ukázal herecký potenciál Maximiliana Schella, právom oceneného držiteľa ceny akadémie a Zlatého glóbu za mužský herecký výkon v hlavnej úlohe , ktorého výstupy a psychologické vydieranie oslovia náročného diváka aj dnes…

Norimberský proces Norimberský proces

Paradoxné je, že pri takom množstve hereckých unikátov sa priamo úmerne zvyšuje aj kvalita ich prejavu, nakoľko každý jeden z nich dostáva vo filme nemálo cenného priestoru. Popri vysoko nadpriemerných partoch sa podarilo vyniknúť najmä Schellovi, alkoholom zúboženej Garlandovej a stárnucemu Cliftovi. Zaujímavosťou je fakt, že kľúčovú rolu Ernsta Janninga si mal strihnúť Laurence Olivier, no vďaka profesionálnemu nezáujmu tak nechal vyniknúť jedinému neočakávanému výberu, a to Burtovi Lancasterovi. Za zmienku však určite stojí i postavička Williama Shatnera (známy ako kapitán James. T. Kirk zo seriálu Star Trek), pre ktorého to bol debut vo svete medzinárodného filmu.

Výsledný efekt, ktorý by som mohli označiť za monumentálny, dotvára vkusne dynamická kamera s veľmi dokumentaristickou črtou. Rotácie v priestoroch súdneho dvora, detailné približovanie postáv, ale i klasické zábery dialógov tu majú omnoho väčšie opodstatnenie ako vo väčšine podobne ladených snímok. Spolu s čiernobielou kontúrou trefne dokresľujú pochmúrnu dobu, v akej sa tieto udalosti diali. Stopáž 178 minút filmu vôbec neuberá na pútavosti, každá scéna (i zdanlivo menej významná), si nakoniec nájde svoje miesto vo filmovej skladačke. Kramer strieda pomalé rozhovory s emocionálnymi výlevmi, čím sa snímka dostatočne rýchlostne vyvažuje. Príležitostná hudba Ernesta Golda, kombinovaná tradičnými ľudovými a vojenskými piesňami takisto zapôsobí, posunie diváka smerom vzad do rokov vojnových ukrutností…

Norimberský proces Norimberský proces

Všetky chválospevy, ktoré by som tu ešte mohol podať, však nebudú ani zlomkom toho, čo tento film symbolizuje. Ako jeden z mála predbehol svoju dobu, a svoje posolstvá aktualizuje i dnes. Okrem toho, že sa v mnohých krajinách premieta ako ukážková justičná dráma na právnických fakultách, zachováva si aj určitý potrebný odstup a smeruje i do sfér ľudských pocitov a myšlienok. Poctivo hľadajúc odpovede na zdanlivo nenaštrbiteľné otázky nám predostiera zreteľné fakty, ktoré však v tom ponurom období videl málokto. Norimberský proces jednoznačne patrí k tým filmom, pre ktoré sa oplatilo narodiť do tohto sveta…

/