Noe

Michal Klembara
Michal Klembara
Recenzie

Noe (Noah, 2013)Originálny názov: Noah

Žáner: dobrodružná dráma
Minutáž: 138 minút
Krajina: USA
Rok: 2014
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Darren Aronofsky
Scenár: Darren Aronofsky, Ari Handel
Kamera: Matthew Libatique
Strih: Andrew Weisblum
Hudba: Clint Mansell

Hrajú: Emma Watson, Jennifer Connelly, Logan Lerman, Russell Crowe, Anthony Hopkins, Douglas Booth, Kevin Durand, Ray Winstone, Marton Csokas, Sami Gayle, Dakota Goyo a ďalší

Pomyselnú „božskú“ trilógiu filmov s náboženskou tematikou (doteraz Kuffa, Bezák) v našich kinách v priebehu jeden a pol mesiaca zakončuje Darren Aronofsky so svojim biblickým eposom Noe.

Príbeh netreba, verím, nikomu zvlášť predstavovať. Starozákonný Noe (Russell Crowe), potomok Adamovho tretieho syna Setha, nesie na svojich pleciach bremeno dediča a udržiavateľa pravého učenia Stvoriteľa. Svet, už zdevastovaný, však patrí potomkom Caina, ktorí si vybrali cestu zla. Stvoriteľ sa teda rozhodne svet „reštartovať“ veľkou potopou a Noema poverí záchranou zvierat, keďže sú to stvorenia dokonalé, ktoré za zničenie sveta vinu nenesú.

Aronofsky a jeho spoluscenárista Ari Handel (Fontána, 2006) si samozrejme neodpustili istý svojský prístup a aj keď sa knihy Genesis držali pomerne verne, film obohatili o niekoľko fantasy prvkov. Najvýraznejším sú padlí anjeli v podobe veľkých kamenných obrov, ktorí sa po istom váhaní pridajú k Noemovi a jeho rodine. Pomôžu mu postaviť Archu a postarajú sa aj o bezpečie.

Myslím, že práve títo obroanjeli vyvolávali v kinosále najviac úsmevu, či smiechu. Niekomu budú pripomínať Entov z Pána prsteňov, iným pohybom možno robotov. Rozhodne sú na škodu, lebo snímka sa inak nesie vo vážnom a temnom duchu.

Noe (Noah, 2014)

Napriek slušnej výprave a množstvu CGI efektov ide o veľmi komorný príbeh, ktorý svoju plnú silu ukazuje až v záverečnej tretine odohrávajúcej sa v Arche. Prvé dve, o putovaní, o stavbe Archy a o boji s kráľom ľudí Tubal-cainom (Ray Winstone) vynikajú najmä silnou post-apokalyptickou atmosférou, aj keď tá apokalypsa by ešte len mala prísť. Svet je však v ruinách a pre väčšinu nešťastníkov je to už len čakanie na definitívny koniec.

Pre Noema a jeho rodinu sa však už tu objavujú prvé morálne dilemy. Ľudstvu pomôcť nemôžu, ale nechávajú trpieť aj nevinných. Má ľudská rasa právo prežiť? Ako si majú zariadiť vlastný život?

Mnohí diváci vidia v tomto spracovaní dávneho príbehu jasné a obohrané ekologické posolstvo toho, ako sa k našej planéte správame. Ale je to stále aktuálna a majoritou nepochopená téma, rovnako ako biblické motívy hriechu, spravodlivosti a podobne.

Snímku Noe plne doceníme až časom. Oplatí sa ju opätovne pozrieť, a to napriek mnohým objektívnym nedostatkom. Je totiž na nej cítiť, že sa Arofonsky s látkou trápil. Až v poslednej tretine mohol naplno využiť svoje silné stránky.

Noe (Noah, 2014)

Sila filmu totiž spočíva v detailoch a nie v jeho (predstieranej) epike. Práca s hercami, skvelá kamera a pozorná réžia nám pripomínajú to, čo robí Aronofského skvelým režisérom. Rozprávanie filmu je úsporné, čo hercom dáva mnoho príležitostí vyniknúť. Potešil aj skvelý soundtrack od britského hudobníka Clinta Mansella, ktorý s Aronofským spolupracoval asi na každom filme.

Je azda zbytočné hovoriť o výnimočne kvalitnom hereckom výkone Russella Crowa v titulnej postave. V každej polohe, v ktorej sa jeho Noe ocitne, od vrúcneho otca chrániaceho rodinu až po fanatika túžiaceho len po naplnení božej vôle, je maximálne uveriteľný. Zapamätateľné sú aj výkony Jennifer Connelly ako jeho manželky, Raya Winstona ako nepriateľského kráľa a Anthonyho Hopkinsa v roli Matuzalema. Ani ostatným hercom niet čo vytknúť.

Noe nie je bezchybný film, ale patrí medzi to lepšie, čo sa zatiaľ v tomto roku dostalo do našich kín. Napriek pomerne dlhej stopáži nenudí a má mnoho pozitív. Škoda neujasnených zámerov a cieľovej skupiny, Darren Aronofsky mohol mať od začiatku silnejší ťah na bránku.