Noc v múzeu

Originálny názov: Night at the Museum

Žáner: rodinná fantasy komédia
Minutáž: 108 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP

Réžia: Shawn Levy
Scenár: Ben Garant, Thomas Lennon
Kamera: Guillermo Navarro
Hudba: Alan Silvestri
Hrajú: Ben Stiller, Robin Williams, Owen Wilson

Neodvážim sa ani len pochybovať o tom, že ste už niekedy boli v múzeu. Či už vo forme povinnej (zväčša nudnej) školskej exkurzie alebo ako zanietení milovník umenia a histórie. Určite ste ale ešte neboli v múzeu The Museum of Natural History. Toto rozmermi veľké múzeum disponuje rôznymi exkluzívnymi exponátmi a voskovými figurínami počnúc kostrou Tyrannosaurusa-Rexa a prehistorickými zvieratami s neandertálcami, cez Hunov, Indiánov, končiac kovbojmi či prezidentom Rooseveltom. Jediným problémom tohto múzea je viac menej značný nezáujem verejnosti a s tým úmerne spojená nízka návštevnosť a tržby.

Práve do tohto, na exponáty bohatého múzea, zavedie osud Larryho Daleya (Ben Stiller), s ktorým sa život veľmi nemazná. Je to rozvedený smoliar, ktorý sa so svojím malým synom vída minimum času a zamestnanie strieda ako ponožky, samozrejme nie z vlastne vôle.

Po príchode do múzea zisťuje, že predmetom jeho práce bude stráženie exkluzívneho múzea počas samotnej noci. Z dôvodu nezávidenia hodnej rodinnej, finančnej i životnej situácie tak prácu nočného strážcu múzea prijíma. Prvé minúty naznačujú, že pôjde o nesmierne nudnú monotónnu prácu, plnú bezduchého prechádzania sa po prázdnych chodbách našej histórie a pospevovania si do telefónneho slúchadla. S príchodom pokročilej nočnej hodiny sa však situácia mení o rovných 360 stupňov. Múzeum totiž každú noc ožíva…. a to doslova.

Shawn Levy si už v žánri nenáročnej priemernej oddychovej komédie za pomerne krátky čas našiel svoje pevné miesto, ku ktorému sa postupne dopracoval filmami Veľký tučný klamár, Medové týždne, Dvanásť tuctu či minuloročným remakom Ružového pantera. Diela tohto špecifického žánru (podžánru) sa vyznačujú určitými zákonitosťami a pravidlami, ktorými Levyho najčerstvejší počin rozhodne neabsentuje. Spomeniem neodmysliteľné samozrejmosti ako predvídateľný dej, situácie, slovné formulácie; pateticky prehnané prejavy, happyendová séria scén, nadbytočné scény zbytočného moralizovania najmä vo vzťahu otca a syna…

Treba ale brať do úvahy komu je tento film adresovaný. V prvom rade tým najmenším, z toho dôvodu je u nás Noc v múzeu logicky uvádzaná s českým dabingom. Väčšina humoru sa (ako inak) zakladá na fyzických gagoch, ktoré mali osloviť práve najmladšiu vekovú kategóriu. Pukať od smiechu však veľmi nebudú ani tí najmenší. Tí starší či nebodaj náročnejší sa pri skromnom počte scén pousmejú, deti vybuchnúť smiechom vybuchnú, ale vzhľadom na žáner a potenciál pomerne dosť riedko. Neobvyklým a prekvapujúcim negatívom je rozbeh, ktorý je o poznanie pomalší ako u režisérových filmových predchodcov. Film sa tiež nevyhýba hluchším či nezaujímavejším miestam.

Noc v múzeu sa určite nevyhne porovnávaniu so žánrovo podobnou rodinnou fantasy „oddychovkou“ Jumanji z roku 1995, ktorá má vo svojom podžánri veľmi slušné miesto. Levyho dielo nedosahuje vôbec toľkého napätia, dobrodružstva a ani humoru ako Johnstonove Jumanji.

Ben Stiller sa ako hlavný hrdina veľmi neprekonal. Podal štandardný výkon, no svojím výkonom z populárnych komédií Niečo na tej Mary, Protivný svokor a Starsky and Hutch siahal akurát tak po pás. Čo sa týka jeho filmového „parťáka“, Owena Wilsona ako kovboja a legendy Robbieho Williamsa, ktorý stvárnil spomínaného prezidenta, tí si strihli vo filme na veľkú škodu len veľmi malé úlohy. Scenár im neponúkol väčší priestor a ani veľa zaujímavých scén. Dalo by sa povedať, že ich obrovský potenciál nebol v uspokojujúcej miere využitý.

Po obsahovej stránke sa teda žiadna sláva nekoná, no milo ma prekvapila technická stránka tohto v Amerike veľkého vianočného hitu. Vizuálne efekty sú na slušnej úrovni a bezpochyby si všetci zgustnú na Larryho úteku pred T-Rexom (respektíve jeho kostrou), známym z trailerov a silnej reklamnej kampane. Oveľa milšie ako efekty ma však prekvapila hudba Alana Silvestriho (má za sebou naozaj skvelú kariéru – trilógia Návrat do budúcnosti, Forrest Gump, Mission : Impossible), ktorá zaujala známymi, no neošúchanými melódiami, ktoré trefne zasadli do jednotlivých scén a spríjemnili a ožili priebeh deju.

Hlavným faktorom hodnotenia filmu je intelektuálna a veková úroveň. Vo filme má svoje pevné miesto nelogika (napríklad scéna, kde Larryho neuveriteľnou rýchlosťou trafí puk do tváre, a keď sa pozbiera nebadať ani náznak opuchliny či modriny…), čiže sa netreba vo filme špárať a už vôbec hľadať skryté významy a logické súvislosti. Tým by ste si iba viac pokazili celkový dojem z filmu. Na film takéhoto podžánru sa proste treba pozerať výhradne detskými očami.

Absolútne nenáročná a jednoduchá zábava poteší v prvom rade najmenších a tých, ktorý od filmu takmer nič nevyžadujú a neočakávajú. Tí si môžu k môjmu hodnoteniu prirátať dobrých pár percent navyše. A pre tých ostatných zrelších a filmovo zdatnejších asi toľko – klišé priemer.