Originálny názov: Nine
Žáner: dráma / muzikál / romantický
Minutáž: 118 minút
Krajina: USA / Taliansko
Rok:2009
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Rob Marshall
Scenár: Michael Tolkin, Anthony Minghella, Arthur Kopit, Maury Yeston, Mario Fratti
Kamera: Dion Bebee
Hudba: Andrea Guerra
Hrajú: Daniel Day-Lewis, Marion Cotillard, Penélope Cruz, Nicole Kidman, Judi Dench, Kate Hudson, Sophia Loren, Stacy Ferguson, Ricky Tognazzi
Quido! Quido! Ach, chudáčik Fellini. Vytratil sa z vlastného diela. Hoci je Nine v prvom rade adaptáciou Broadwayského muzikálu, ambíciami, honosným obsadením a výpravou, na ktorých sa nešetrilo, bol od počiatku predurčený pasovať sa s takmer štyridsať ročnou Oskarovou predlohou európskeho režiséra. Vtieravé otázky o tom, či sa film dotiahne na úroveň Felliniho 8½, dostávajú odpoveď už krátko po štarte. Prvotnú ilúziu pestrého dobrodružstva zráža k zemi pričastá a pripresná citácia snímky zo ’63 roku. I to by sa dalo prehltnúť, ak by sa myšlienka diela, ktorú muzikál posunul kamsi úplne inam, nestala tendenčnou a jednorozmernou.
Azda by bolo najlepšie, ak by sme v tejto recenzii zabudli na 8½ úplne – v kontexte filmových dejín by Nine neuspel a aj napriek novému hudobnému prvku by sa nezbavil nálepky slabej parafrázy. Režisérske umenie iba remeselne kopíruje majstra, ale pri tom stráca akúsi vzdušnosť (ľahkosť, nadnesenosť…) a Felliniho minimalizmus, ktorý v náznakoch a medzi riadkami snoval plné významy. Rob Marshall (stojí i za muzikálom Chicago) sa ako režisér Nine zdráha umeleckejších postupov a dejový prúd snímky rozmotáva, aby sa v ňom za žiadnych okolností nikto (žeby americký divák?) nestratil. Smutné napokon je, že Nine prosperuje iba z ingrediencií osvedčených rokmi – z prvotriednych hereckých hviezd (takmer polovica buď získal Oscara alebo bola naň nominovaná); z muzikálovej úpravy, ktorej prednosti ocenili divadelní kritici i publikum, ktoré naplnilo sály niekoľkých inscenácií (naposledy v roku 2003); napokon z Felliniho polo-autobiografie. Stačí zaliať zlatou vodou z Hollywoodu a máme tu instantné a veľkolepé dielo – dráma obohatená o intímne vnútornosti v sprievode hudby či muzikál povznesený možnosťami strihovej montáže.
S prižmúrenými očami a osamotené na filmovom plátne nie je Nine ani zďaleka zlým dielom. Quido Contini (Daniel Day-Lewis) je majstrovským aj zatrateným režisérom zároveň. Jeho provokujúce filmy ho vyniesli na vrchol, z ktorého ho čakal iba pozvoľný pád. Múza mu do cesty už dávno nepriviedla žiaden poriadny námet – a to i napriek tomu, že prípravy jeho ďalšieho filmu sú v plnom prúde. Bez námetu a nádeje ale s veľkou porciou šarmu naďalej účinkuje v tejto fraške. Zo všetkých síl sa snaží, no je vnútorne prázdny. Z filmovania mu ostal už iba klam, ktorý ho napokon premôže a on detinsky uteká pred vlastnou zodpovednosťou do kúpeľov. Povinnosti, slasti i problémy života ho však dostihnú i tu.
Quido vo svojom vnútri zostal malým hlúpym dieťaťom, ktoré hladne pasie po všetkom i keď mu v živote nič nechýba. Odmala je obklopený krásnymi a vábivými ženami. Sú jeho súčasťou no i napriek tomu je medzi nimi sám – nepochopený, pretože si popravde ani sám nerozumie. Plejádu jeho osudových lások započala vnadná tuláčka Saraghina (Stacy Ferguson) a jeho milovaná i rozporuplná matka (Sofia Loren). Manželka Luisu (Marion Cotillard), herečka, ktorú objavil, sa zmieta medzi trápením a láskou ku Quidovi, ktorý si voľné chvíle kráti s prostoduchou a temperamentnou milenkou Carlou (Penelope Cruz). Do toho vstupuje i americká reportérka a jeho (priveľmi) oddaná fanúšička Stephanie (Kate Hudson) a dvorná herečka Claudia (Nicole Kidman). Blízka je mu i priateľka a radkyňa Lilli (Judi Dench) v pozícii kostymérky.
Hudba a spev sú únikom do fantázie, do najhlbšieho vnútra postáv a moc im dodáva skvelý dynamický strih. Zjednodušený príbeh pýta takéto vysvetlenia, ktoré dokonca ladia i s pôvodnou Felliniho imagináciou. Cirkusové námety a symboly alebo čiernobiele ladenie spomienok si prepožičal film práve od neho. Snímke k cti môže slúžiť i talentované obsadenie, ktoré dokázalo nielen zahrať mnohokrát iba načrtnuté postavy, ale i perfektne zvládnuť tanečnú choreografiu a spev. Filmu Nine sa nedá odoprieť, že v každej chvíli predvádza parádne a okázalé divadlo.
Odhliadnuc od pochybných tvorivých postupov sa snímke dá vytknúť iba máločo – ale to platí pre všetky monumentálne americké produkcie. Vzniklo veľkolepé, ale žiaľ nesamostatné dielo. Otázne je, pre koho. Ak pre Felliniho priaznivcov a nasledovníkov, zámer sa nepodaril. Ostáva už iba nevedomé hladné publikum. Nevadí, veď film sa predáva!
