Žáner: dráma
Minutáž: 129 minút
Krajina pôvodu: Slovensko / Česko / USA
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Jirí Chlumský
Scenár: Jána Nováka
Kamera: Ján Ďuriš
Hudba: Michal Novinski
Hrajú: Samuel Spišák, Marián Slovák, Vlado Černý, Roman Luknár, Attila Mokos, Hayley Atwell, Ivan Romančík, Dušan Kaprálik, Eva Kerekeš, Ondrej Vetchý a ďalší

Nedodržaný sľubTento rok je naozaj bohatý na slovenské filmy a objavuje sa konečne aj určitá tematická, i keď nie žánrová pestrosť. V našej histórii môžeme poľahky nájsť naozaj veľa zaujímavých príbehov, ale naši filmári po nich siahajú len výnimočne. Platí to aj pre obdobie Druhej svetovej vojny. Jedným z týchto skutočných príbehov, ktorý si tvorovia všimli, sú aj osudy Martina Petrášeka.

Martin, v čase vojny ešte s priezviskom Friedmann, bol chlapec z normálnej židovskej rodiny, ktorá žila v Bánovciach nad Bebravou. Tu sa aj začína dej filmu. Vidíme rodinu, ich židovských aj nežidovských susedov, priateľov a dokonca prezidenta Tisa, ktorý pôvodne pracoval na fare hneď vedľa Synagógy. Atmosféra sa postupne mení a začína byť cítiť nadchádzajúci súmrak. Martin však aj tak hlavne myslí na svoju záľubu, ktorou je futbal. Pre stupňujúci sa antisemitizmus a najmä najrôznejšie nariadenia obmedzujúce život židov ho však nemôže hrávať súťažne. Od kamaráta sa dozvedá, že v tábore v Seredi dávajú dokopy futbalový tím a že by tam mohol hrávať. Po niekoľkých nasledujúcich udalostiach sa tam naozaj aj vyberie. Toto nie úplne domyslené a značne naivné rozhodnutie a futbal mu zachránia život.

Z príbehu vám nechcem nateraz viac prezradiť, ale je postavený na putovaní hlavného hrdinu po rôznych miestach Slovenska. Vďaka tomu sa mu darí unikať Nemcom aj gardistom. A to je aj dôvod prečo je vo filme tak veľa vedľajších postáv. Niektoré boli zvládnuté výborne, iné slabo. Z desiatok vedľajších postáv sú najzapamätateľnejšie výkony Vlada Černého (židovský lekár), Romana Luknára (dôstojník SS), či Attilu Mokosa (arizátor). Spomenúť by sme mohli aj ďalších. Tie slabšie zvládnuté postavy nebudeme spomínať, mnohokrát ich totiž hrali neherci, a tak sa to dalo aj čakať (vina teda padá na plecia režiséra a producentov).

Nevyváženosť výkonov hercov vo vedľajších postavách je pomerne zanedbateľný problém, najmä pri takomto počte. Horšie je, že nevyvážený bol aj výkon Sama Spišáka v hlavnej úlohe. V prvej polovičke filmu bol viac ako dobrý, svoju postavu stvárnil uveriteľne. Potom to už bolo v každom smere horšie. Nemôžeme to však vyčítať osobne jemu. Predsa len má iba 16 rokov a chýbajú mu skúsenosti. Nemohol ani tak rýchlo dospieť ako jeho postava a ako partizána som ho jednoducho nežral. Samovi sa však podarilo so svojou postavou vytvoriť jednotiaci prvok filmu. To sa nepodarilo napríklad v prípade jakubiskovej Bathory.

Nedodržaný sľub Nedodržaný sľub

Nedodržaný sľub získava body za technické spracovanie a réžiu. V tomto smere môžeme byť maximálne spokojní. Český režisér Jiří Chlumský v slovenských službách odviedol veľmi dobrú prácu a či by si našiel domáci režisér, ktorý by pri tomto filme dokázal odviesť porovnateľnú prácu, je na dlhšiu debatu. Podľa mnohých určite nie, ale táto snímka je aj v rámci chlumského filmografie výnimočnou (ak nie rovno najlepšou). Pri sledovaní upúta aj práca s kamerou, o ktorú sa zaslúžil Ján Ďuriš (Bathory, Cinka Panna).

Z potenciálu filmu do veľkej miery uberá scenár od v Spojených štátoch žijúceho českého spisovateľa Jána Nováka. Má síce mnoho kladov, ale určité veci nefungujú tak ako by mohli. Hlavne v už spomínanej partizánskej druhej polovici chýba viac napätia a akčnejších scén. V istých chvíľach môže film nudiť. Nápadná je v istých momentoch aj podobnosť s inými filmami. Pristavím sa len pri jednej skutočnosti. Dve veci spájajú túto snímku s americkým Odporom. Za prvé snaha ukázať, že aj židia bojovali ako partizáni a za druhé, že ruskí spolubojovníci ich neznášali takmer rovnako ako Nemci. Nedodržaný sľub mal aj amerického koproducenta, ktorým bol židovský partizánsky fond.

Film zbudil u nás značný rozruch, čo je zaiste dobre. Mnohé média však začali o Nedodržanom sľube písať ako o najlepšom slovenskom filme od čias Obchodu na korze. A tým určite nie je. Pochybujem dokonca, že si naň niekto spomenie o pol roka. Nie je to tento druh filmu.

/