Najhorší človek na svete
Všetci sa tak niekedy cítime

Julia (Renate Reinsve) sa ocitá na prahu tridsiatky s veľmi nejasnou predstavou o svojej budúcnosti a s intenzívnymi pochybnosťami o prítomnosti. Je dokonalým prototypom dnešných mladých mileniálov, ktorí majú nekonečné spektrum možností, až sa stávajú výberom takmer paralyzovaní. Joachim Trier nás prevedie pár kapitolami jedného životného obdobia tejto mladej ženy, v ktorom sa nájdu mnohí. A práve tým si diváka získa – ukazuje rozhodnutia, chyby a ich následky, ktoré nápadne pripomínajú časti ich reálnych životov, a to s úprimnou ľahkosťou.

Motivačná literatúra a citáty Steva Jobsa hovoria, že máme hľadať a skúšať nové veci, až kým neobjavíme skutočnú vášeň, niečo, čo nás bude napĺňať. Aj Julia hľadá a skúša. Medicína, psychológia, fotografia, všetko je fascinujúce, ale nič nie je definitívne. Pri ničom dlho nevydrží. Pláva životom, možnosťami a situáciami a nehovorí na nič jednoznačné áno, aby si nezavrela dvere k ďalšiemu životnému poznaniu a sklamaniu.

Keď sa zoznámi s o 15 rokov starším kresličom komiksov Akselom (Anders Danielsen Lie), na chvíľu nadobudne pocit, že táto životná konštelácia je správna. Aspoň vo vzťahovej rovine. Akonáhle jej však začnú do života vstupovať aj iné elementy – priatelia, rodina, postoje a potreba zásadných rozhodnutí, opäť prichádzajú na scénu pochybnosti. Náhodne sa zoznamuje s Eivindom (Herbert Nordrum), s ktorým zdieľa niekoľko intímnych chvíľ, ktoré opäť zatrasú jej rozhodnosťou.

Julia je nestála vo všetkých sférach svojho života a do nových situácií sa vrhá s nenútenou odvahou a ľahkosťou. Napriek tomu, že jej činy a rozhodnutia sú nesúdržné, nemá strach strácať istotu. Neustále experimentuje s nekonečným množstvom príležitostí a, ako mnohí z jej generácie, odkladá dôležité životné rozhodnutia čo možno najdlhšie. Až keď Akselovi diagnostikujú vážnu chorobu a jeho dni sa krátia, čiastočne si uvedomí, že aj tento život je konečný a smrť dokáže byť bolestivá o to viac, keď je osamelá.

Dej jednotlivých kapitol je ľahko predvídateľný už z ich názvu. Vieme, aká téma bude kľúčová a z nej aj druh emócií, ktoré so sebou prinesie. Veľký priestor tu dostáva téma rodiny, manželstva a celkovo postavenia ženy v týchto „inštitúciách“. Julia rodinu odmieta, túžba mať deti je jej cudzia a znamená stratu slobody, možnosti sebarealizácie. Joachim Trier je veľmi vnímavým psychológom a necháva diváka pozorne jej načúvať. Napriek tomu, že osobná sloboda je pre Juliu na prvom mieste, ako sama hovorí, má pocit, že vo svojom živote hrá vedľajšiu úlohu. Čiastočne sa prispôsobuje svetu svojich partnerov a zároveň túži odhaliť, kým je a čo chce, túži po živote bez podmienok a povinností.

Obsahom občas plávajú aj vážnejšie spoločenské témy ako enviromentalizmus či feminizmus, ale sú to len okrajové odbočky, akési pripomenutie, že aj toto je téma, ktorá rezonuje naším svetom, Julie sa však bytostne netýka.

Renate Reinsve je v úlohe hlavnej hrdinky uveriteľná, expresívne emócie neprehráva a jej cena za najlepší herecký výkon z Cannes je absolútne zaslúžená. V jej tieni ale nezaostávajú ani ostatné postavy, ich chémia je prirodzená a veľmi realistická. Nie sú to len herecké výkony, ktoré robia Trierov film neobyčajnou nesladkou romantickou drámou. Kompozícia scén je mimoriadne citlivá a v expresívnych momentoch detailne intímna. Režisér sa nebál ani abstraktných scén, kedy sa v obraze doslova zastaví čas, hrdinka sa však naďalej pohybuje vo svojom deji.

Joachim Trier nám rozpráva príbeh, ktorým otvára toľko tematických rovín zo života rôznych generácií, ale najmä tridsiatnikov. V každom divákovi zarezonuje tá, ktorá sa ho práve dotýka. A možno ich bude aj viac naraz. Budovanie a udržiavanie medziľudských vzťahov je jedna z najnáročnejších životných disciplín, a práve tento film nám ukazuje, že aj v nej môžeme často zlyhávať.

Dráma Najhorší človek na svete je veľmi úprimným partnerským filmom, ktorý sonduje do duše každého, kto neustále hľadá, prežíva, premýšľa a koná a naprieč touto cestou ho sprevádzajú pochybnosti, zlyhania a neistoty, ktorých následky si musí niesť. Veď práve o tom je život a niekedy sa v ňom cítime ako ten najhorší človek na svete.

---