Naboso

Pavol Tomčík
Recenzie

Originálny názov: Barfuss

Žáner: Romantická dráma, komédia
Minutáž: 118 minút
Krajina pôvodu: Nemecko
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Til Shweiger
Scenár: T. Schweiger, J. Preuss, S. Zotnowski, D.M. Chapman,Nika von Altenstadt
Kamera: Christof Wahl
Hudba: M. Berghaus, S. Hansen, D. Reichardt
Hrajú: Til Schweiger, Johanna Wokalek, Nadja Tiller, Michael Mendl, Steffen Wink

NabosoZatrpknuto a s miernymi obavami som sa púšťal na tento film. Nadšene a spokojne som ho na druhej strane opúšťal. Tieto slová by mohli stačiť na to, aby ste urobili podobné kroky ako ja, ale predtým vám samozrejme ozrejmím, čo také výnimočné a videnia hodné film Naboso obsahuje.

V prvom rade to je prekrásne chemické splynutie ústrednej dvojice. Duo Til Schweiger – Johanna Wokalek predvádza vynikajúci herecký koncert, hlavne Johanna si zaslúži obrovské uznanie, dovolím si tvrdiť, že jej výkon je hodný Oscarovej nominácie. Til s výrazne podobnou črtou Brada Pitta nezaostáva a ustavične presne sekunduje, bližšie špecifikované, dotvára všetko, čo Johanna načrtne. Šikovnosť Schweiger potvrdzuje aj tým, že sa na filme podieľal ako scenárista a dokonca si odbil aj debut na stoličke režiséra, s ktorou už aké také skúsenosti mal, ale len ako spolurežisér. Na to, že ide o jeho samostatnú premiéru nemusí sa za svoj výkon vôbec hanbiť. Práve naopak.

Film sa v úvodnej scénke drží záberu nôh protagonistky Leily (Wokalek), ktorá práve cupká k skupinke pacientov, psychicky a duševne chorých, medzi ktorých patrí samozrejme aj ona sama. Klasické sedenie mentálne zaostalých ľudí vyústi do zvláštneho vyčítavého napomínania od vrchnej sestry, ktorá Leilu takpovediac odsudzuje, za jej mlčanlivosť, ale ako si všimneme neskôr, aj ľutuje. Leila a jej svet zahalený poriadne veľkými ružovými okuliarami nadobudne realistický charakter pri spozorovaní zrelého, atraktívneho a sympatického muža (no nehrajte sa, jasné, že Schweigera) menom Nick, ktorý ju zaujme na prvý pohľad.

Naboso Naboso

Zranené húsa si preto cestu k teplému domovu hľadá prostredníctvom jeho. A to spôsobom dosť odvážnym a nezvyčajným. Prechod z priestorov zatuchnutého ústavu k Nickovi domov (mimochodom dokonalý „bordelár“) už nadobro poukazuje na Leilyn prvoplánový, nádejný, no pre nás mierne zvláštny plán, ktorým si chce znenazdajky nadobudnúť Nickov príbytok a miesto v jeho chladne pôsobiacom srdci. V týchto sekvenciách prebiehajúce scénky priam vŕtajú vo vašej mysli a vyžadujú si poľutovanie, tomu sa jednoducho neubránite a až do poslednej minúty budete dobrotivej, životom nepreskúšanej Leile držať palce.

A tá ich bude naozaj potrebovať pretože cesta k porozumeniu u svojho drahého nebude jednoduchá a to, čo ona prežíva fascinovane s „blbčekovskou“ fantáziou on berie s nadhľadom a nič to pre neho neznamená. Jeho problémy spočívajú skôr v peniazoch, presnejšie v ich nedostatku a tomu následnému nekonečnému boju o dobré pracovné pôsobisko, ktoré nie a nie prísť. Ale čo ak predsa? Čo ak predsa aj ona pre neho niečo znamená? Dokáže sa obetovať a rozdať pre dievča, ktoré práve prežíva rozprávku s obavami, že raz príde jej koniec?

Naboso Naboso

Na túto a ďalšie otázky dostanete odpoveď už vy sami a nebude to vôbec bolieť, len jemne pichať vo vašom srdci. Správne tušíte, dojatiu sa v tomto skoro dvojhodinovom predstavení s určitosťou nevyhnete. Konečne v týchto slnečných dňoch prichádza do našich poloprázdnych kinosál film, ktorý za niečo stojí, ale aj napriek tomu ho navštívi len torzo zážitku chtivých divákov. Prečo? Prečo, to je kapitola sama o sebe, film nenadobúda charakter letného mega-blockbusteru a ako v tichosti prišiel tak aj odíde. A tak vás preto prosím, neignorujte film Naboso, pretože je to film s krásnym príbehom, je plný dojatia, nádeje, bezmocnosti, lásky, zatratenia a poznania. Poznania toho najhoršieho príjemne prepleteného so stránkou dobra a vyhliadkami na lepšiu budúcnosť.

Film Naboso si zasluhuje našu pozornosť. Upúta nielen výbornými hereckými výkonmi, zaujímavo ladenou kamerou, lahodnou hudobnou zložkou či krásnymi scenériami nemeckej krajiny, ale hlavne myšlienkou. Myšlienkou, ktorá vás nenechá chladnými, myšlienkou, ktorá pohladí na duši, myšlienkou, ktorú odmeníte jednou či dvomi slzami, a tentoraz naozaj od nefalšovaného dojatia nad kvalitou.

/