Muréna
Rodičov si nevyberieme

Slnko, more a pokoj od každodenných prác. Po čom by ešte človek na dovolenke túžil? Ak si z ponuky letných komédií chcete oddýchnuť práve pri Muréne, pamätajte, že nejde o žiadnu jednohubku, pri ktorej sa dusíte smiechom a popcornom. Ponúkané slnko a sviežosť mora si užijete na pozadí vážnej drámy. V hre sú nežné platonické lásky, no taktiež snaha zmeniť minulosť aj budúcnosť drastickými prostriedkami.

Dospievajúca Júlia a jej otec Ante spolu lovia ryby na chorvátskych plážach. Po príchode dávneho priateľa svojich rodičov Javiera, sa Júlia už z mora nevynára ako poslušná dcéra, ale dravý živočích. Naoko idylické prostredie znova opráši vzťah mamy Nely a bohatého Javiera. Sny o lepšej budúcnosti, ktoré v Júlii milionárska návšteva prebudí, sa však dajú len ťažko zahnať. Hlava rodiny má iný názor. Kým otec sa snaží zachovať si chladný úsudok, Júlia roztrhne pomyselnú sieť a v rozbúrenom mori začína zúfalo bojovať za svoj vlastný názor.

Z opisu sa môže zdať, že ide o dámsku verziu Stroskotanca či ďalší pirátsky príbeh. Snímka Muréna neprináša klasické zauzlenie, ale drámu o dospievaní pod prísnym dohľadom a pravidlami. Manipulatívny otec Ante kritizuje a prikazuje dcére, ako sa má správať, no čo je horšie, neostýcha sa ani zamknúť ju v suteréne. Júlia jeho excesy spočiatku trpí kvôli rodinnému blahu. No potreba rodinnej pohody ju opúšťa po tom, čo pozoruje Anteho pri falošnej pretvárke s bohatým priateľom. Júlia je postupne čoraz viac odhodlaná ukončiť ich spoločné trápenie.

Filmový debut chorvátskej režisérky Antonety Alamat Kusijanović má príjemné tempo a napriek príležitostnej strnulosti či pomalosti, oceňujem priamosť, s akou sa vrhá na presné vykreslenie charakterov a vnútorného konfliktu. Zároveň sa snímke darí ladne tancovať na nejednoznačnej rovine správneho a nesprávneho, odvážneho a pasívneho, odhodlaného a prchkého. Režisérka sa drží hypotetických možností uchopenia budúcnosti a konfrontuje ich s prítomnosťou. Hlavná postava sa tak ocitá v neustálom konflikte s realitou a svojou vlastnou vysnívanou predstavou.

Navyše, charizmatická herečka Gracija Filipović sa predvádza tak tajomne a skromne, že netušíme, čo si skutočne myslí, až kým ju nevidíme konať. Jej tiché pohľady pôsobia odťažito, rovnako ako spôsob rozprávania príbehu. Na to sa však dá rýchlo zvyknúť a práve vďaka tomu sa zo sledovania stáva veľmi nepredvídateľná cesta za osobnou nezávislosťou, ktorú prežívame spolu s postavou.

Paralela s morskou rybou ukrývajúcou sa v koraloch nie je vôbec náhodná. Nenásilne naznačená podobnosť je najsilnejšia v momente, keď muréna vyvedie Júliu z chladného vzťahu s otcom. Júlia sa napokon vracia tam, kde cíti najväčšiu voľnosť, do mora, a dá prednosť vlastným túžbam. Mierne, skutočne iba mierne, sebadeštruktívne sklony ako vyplávanie do otvoreného mora, vyvažujú rany, ktoré spôsobuje ostatným. Odhodlanie byť voľná za cenu vlastného prežitia je ďalšou spojitosťou s lovenou rybou. Prirovnanie dokonalo funguje najmä kvôli tomu, že prirodzene vychádza z prostredia a nesie v sebe tú jedinú a najväčšiu potrebu našej hrdinky: slobodu.

Záverečné titulky zdobí pieseň „Volver A Los 17“ speváčky Evelyn Cornejo, ktorá vystihuje letné potešenie. Spoveď mladej Chorvátky by sa, dúfam, nemala utopiť medzi ďalšími sezónnymi snímkami, ktoré ponúkajú typické zauzlené trojuholníky a sľub: „Ďalšie leto, o rok,“ Naopak Muréna je filmom, po ktorom ostáva pachuť soli a trpkosť jeho príbehu na jazyku o čosi dlhšie.