Legenda o Zorrovi

Originálny názov: The Legend of Zorro

Žáner: akčný/dobrodružný
Minutáž: 131 minút
Krajina: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Martin Campbell
Scenár: Roberto Orci, Alex Kurtzman
Kamera: Phil Meheux
Hudba: James Horner
Hrajú: Antonio Banderas, Catherine Zeta-Jones, Rufus Sewell, Adrian Alonso, Nick Chinlund

Už je to sedem rokov, od kedy nás na plátnach očaril tajomný film plný hviezd ako Anthony Hopkins, Antonio Banderas či Catherine Zeta-Jones s názvom Zorro: Tajomná tvár. Tentoraz nám Martin Campbell po úspešnom Zlatom oku, predošlom Zorrovi či dobrodružnom Vertical Limit predstavuje svoj nový film, pokračovanie príbehu o „americkom Robinovi Hoodovi“, ktorý tak trochu skĺzol a dopadol ako Sommersové pokračovanie Múmie – Múmia sa vracia.

V dvojke už síce neuvidíme charizmatického Anthonyho Hopkinsa, ale za to sa vracia párik, ktorý stihol za tých desať rokov splodiť a vychovať 10-ročného synáčika menom Joaquin (Adrian Alonso). Don Alejandro de la Vega (Antonio Banderas) so svojou manželkou Elenou (Catherine Zeta-Jones) a synom žijú slušným a sporiadaným životom, no vždy keď trpia nevinní a utláčaní, Alejandro si nasadí si masku, osedlá oddaného koňa Tornáda a hor sa do akcie. Lenže takáto šlachetná rutina je do veľkej miery na úkor rodiny a manželke Elene už to všetko začína poriadne liezť na nervy. Zanedbáva ju a takisto aj výchovu syna, no Elena si namýšľa, že keď sa Kalifornia stane 31. členom americkej Únie, tak už bude vcelku bezpečná, a jej Alejandro by mohol ísť na predčasnú penziu a poslušne sa venovať jej a synovi.

Lenže to je zas naopak pre Alejandra veľmi traumatizujúci fakt, a čo len myšlienka, že by čierny plášť, masku a kord zavesil na klinec v ňom vyvoláva nervozitu. Rozlúčka so Zorrom v záujme rodiny neprichádza preňho do úvahy. Lenže k pripojeniu k USA chýbajú ešte tri mesiace, tri horúce mesiace. Situácia vyústi až do momentu, keď sa Alejandro chystá vyraziť do akcie, no Elena mu oznamuje, že ak odíde, dnes sa už vracať nemusí. Alejandro sa tak domov nevracia tri mesiace, a po veľmi komplikovaných faktoch a okolnostiach dostáva do vlastných rúk žiadosť o rozvod. Hrdličky sa skutočne a neuveriteľne rozvádzajú a nešťastný hrdina rieši svoje katastrofálne problémy v alkohole. Je plný sklamania, žiaľu či nenávisti. Pokiaľ sa Alejandro upíja (dlho a dlho), divák už dávno vie, že tento rozvod je len súčasťou diabolského plánu dvoch hlavných záporákov, dreveno zubého McGivensa (Nick Chinlund) a francúzskeho grófa Armanda (Rufus Sewell), ktorí poznajú Zorrovú pravú totožnosť, a aby to nebolo všetko, Armand si začína na čerstvo slobodnú Elenu robiť zálusk a do Ameriky začína dovážať kvantum mydla! A tak je v hre nielen osud Zorrovej rodiny, či manželstva, ale aj osud Kalifornie či celých USA…

Martin Campbell je v rámci tohto pokračovania kritikmi dosť porovnávaní so svojím režisérskym kolegom Stephenom Sommersom a jeho dvoma Múmiami. Kým prvá časť bola tajomná, záhadná a čarovná s jednoduchou, ale dobre fungujúcu dejovou líniou, druhá časť (ako býva zvykom) je prehnaná a prekombinovaná po scenáristickej, ale hlavne po vizuálnej stránke. Dej je zbytočne komplikovaný, prešpikovaný politikou (aj súčasnou). Nenápadne sú vo filme vsunutí tí, ktorí si myslia, že krajina na západe za Atlantikom je príliš nebezpečná a treba s tým niečo urobiť. Tými sú samozrejme myslení súčasní islamskí teroristi. Podľa mňa veľmi zbytočné zaťahovanie a zabaľovanie súčasnej politiky, ktorá filmu určite nepridala nič dobré.

Toto pokračovanie je, aspoň prehliadkou skvelých akčných a krkolomných scén. Nájdeme tu kvantum naháňačiek, šermovačiek či výbuchov. Dokonca sa dočkáme aj scény, v ktorej na strechu idúceho vlaku nastupuje Zorro na koni… Sila čo?! Z tajomného Zorra sa tak v tomto pokračovaní stáva akási akrobatická hviezda, ktorá robí kúsok za kúskom pre potešenie seba či „ovácie publika“.

Môžem tak scenár Roberta Orciho a Alexa Kurtzmana (nedávny Ostrov Michaela Baya) označiť za veľmi prekombinovaný všetkým možným, čo sa do tohto žánru môže hodiť. Všetko by bolo v najväčšom poriadku, len ak by si to režisér vedel pekne a skladne ustrážiť či správne „zamiešať a prichutiť“. Ďalším silným negatívom scenáru je nehorázna dĺžka, ktorá je až veľmi prehnaná k danému žánru! Divák má pocit, že v kine presedel skoro 3 hodiny.

Scenáristicke chyby či nezrovnalosti sú miestami zakrývané či skôr zachraňované osobným čarom a šarmom Antonia Banderasa či jeho družky Catherine Zeta-Jones (ktorej sa tentokrát ponúka tiež veľký priestor ukázať svoj postreh a fyzickú kondičku…) a príjemným ľahkým humorom, ktorého je tu miestami až prebytok.

Jednoducho napísané, film Legenda o Zorrovi nám neprináša nič nové. Patrí medzi tradičné dvojkové pokračovania, ktoré sa uberajú iným smerom ako prvá, zväčša originálnejšia časť. Aj napriek tomu sa máme na čo pozerať. Aj keby vás prvá trochu pseudo-psychologická časť trochu nudila, tak druhá akčná spektakulárna časť vám to z časti vynahradí. Ale aj tak dúfam, že sa už tretieho pokračovania nedočkáme…

PS: Dočkáme sa aj niekoľkých záberov na štátnu zástavu USA. Neviem prečo, ale mám taký pocit, že na natáčaní bol prítomný aj Michael Bay :-))