Originálny názov: Love in time of cholera

Žáner: romantický filma/dráma
Minutáž: 139 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Mike Newell
Scenár: Ronald Harwood
Kamera: Affonso Beato
Hudba: Antonio Pinto
Hrajú: Benjamin Bratt, Gina Bernard Forbes, Giovanna Mezzogiorno, Javier Bardem, Marcela Mar, Juan Ángel.

Laska v case cholerySpisovateľ Gabriel García Márquez je jedným z najväčších spisovateľov dvadsiateho storočia a svojím originálnym štýlom, ktorý je považovaný za presný príklad magického realizmu, si vyrobil obrovskú popularitu u čitateľov po celom svete. Najmä za jeho úchvatný román Sto rokov samoty mu bola v roku 1982 udelená Nobelova cena za literatúru. Okrem spomínaného vrcholu jeho tvorby napísal Márquez aj viacero ďalších zaujímavých kníh, ktoré síce nedosahujú kvalitou na Sto rokov samoty, ale dokážu čitateľa zaujať svojím nezameniteľným štýlom zobrazenia reality v spojitosti s krásou čistého rozprávačstva. Jednou z týchto kníh je aj Láska v čase cholery, ktorú napísal Márquez čiastočne podľa príbehu svojich rodičov. Túto skvelú knihu sa posnažil sfilmovať pred nedávnom rutinný remeselník Mike Newell, ktorého ale radšej nemali vôbec producenti pustiť k tomuto projektu.

Ako napovedá názov knihy (a aj filmu), príbeh sa bude točiť o večnej téme lásky medzi mužom a ženou. Hlavný hrdina Florentino Arizo je bezhlavo zaľúbený do dievčiny Ferminy, ktorá ale nemôže byť s ním kvôli svojmu otcovi, ktorý je zásadne proti takémuto zväzku. Z toho dôvodu sa rozhodne vydať svoju dcéru za bohatého, ale trochu nudného aristokrata Urbinu, ktorý sa po svadbe rozhodne presťahovať do Paríža aj so svojou manželkou. Florentino však zostáva v Cartagene, kde pomaly zapíja svoj žiaľ a hľadá útechy v láskach na jednu noc (alebo hodinu). Po desiatkach rokoch sa Fermina vracia do rodnej Cartageny, v ktorej nájde Florentina a príbeh ich lásky môže pokračovať…

Laska v case cholery Laska v case cholery

Ako som spomenul v úvode, svet Márquezových kníh je plný fantastických prvkov a svojím svojským zobrazením skutočnosti je tento svet mimoriadne fascinujúci. Magický realizmus sa prejavuje aj vo filmovom umení, známe sú mená ako Fellini, Kusturica, či náš Jakubisko. Bohužiaľ ale Mike Newell, ktorý režíruje adaptáciu tejto Márquezovej knihy je úplným opakom spomínaných režisérov. Jeho doterajšie filmy len v minimálnej miere oplývali invenciou alebo výraznými fantastickými prvkami. Z toho dôvodu absolútne nechápem dôvod výberu tohto režiséra na adaptáciu knihy magického realizmu.

Newell ju svojím remeselným spôsobom priam dokaličil. Najviac si jeho prístup odniesla atmosféra filmu, ktorá sa ani zďaleka nedá porovnať s knihou. Jednotlivé scény sú veľmi zvláštne urobené. Divák nevie či sa ma smiať, alebo plakať. Ide najmä o to, že celý svet, kde sa príbeh odohráva je oproti knihe zobrazený mimoriadne plocho. Kostýmy a dekorácie vyzerajú ako po účinkovaní v niekoľkých telenovelách a dialógy sú rozprávane s hrozným pátosom. Oproti skvelej magickej atmosfére knihy je tu teda úplne zvláštna atmosféra filmu, ktorá zabíja aj vyznenie celého príbehu.

Nanešťastie ani herci obsadení do jednotlivých úloh neoplývajú skvelými hereckými výkonmi. Jedine predstaviteľ Florentina, čerstvo oscarový Javier Bardem, sa ako tak snaží, aby jeho postava vyzerala realisticky. Ale aj táto jeho snaha je znemožňovaná zlou produkciou, najmä dojem jeho starnutia je mimoriadne diletantsky vytvorený. Veľmi zvláštne však vo filme pôsobí Giovanna Mezzogiornová, ktorá ako predstaviteľka Ferminy je mdlá a len veľmi chabo sa jej darí vcítiť do role. Ďalšie známe mená vo filme, ako Benjamin Bratt, Hector Elizondo či Liev Schreiber sú len silne priemernými v stvárnení svojich úloh.

Laska v case cholery Laska v case cholery

Láska v čase cholery je teda mimoriadne zlou adaptáciou románu a priam ukážkovým príkladom chybného prevedenia knihy na filmové plátno. Z knihy do filmu je prenesený len veľmi chabý extrakt príbehu a takmer nulový zlomok atmosféry. Navyše magicky pôsobiace scény z knihy vo filme pôsobia veľmi rozpačito, priam až humorne.

Celkovo to vyzerá tak, že Newell chcel urobiť asi jednoduchý romantický film (ale nedal si pozor na dĺžku filmu) s tímom, ktorý predtým pracoval na tvorbe jednej z nekonečného množstva telenoviel. Jedine Javier Bardem ako tak ujde, ale ani jeho výkon v tomto filme sa nedá prirovnať k niečomu zvlášť úžasnému, určite sa však jedná o výrazný klad filmu.

/