Originálny názov: London Boulevard
Žáner: krimi, romantický
Minutáž: 103 minút
Krajina: USA, Veľká Británia
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 15
Réžia: William Monahan
Scenár: William Monahan, Ken Bruen
Kamera: Chris Menges
Hudba: Sergio Pizzorno
Hrajú: Colin Farrell, Keira Knightley, David Thewlis, Anna Friel, Ben Chaplin, Ray Winstone, Eddie Marsan, Sanjeev Bhaskar a ďalší
„Romantická dráma alebo dramatická gangsterka?“, pýtate sa samého seba počas sledovania filmu, ktorého nedokonalý preklad prekrstil na Kšeft za všetky prachy. Odpoveď nedostanete ani po tom, ako sa v sále rozsvietia svetlá. Spájanie žánrov, ktoré zvykne postmodernému filmu žičiť, tentokrát nedosiahlo onen synergický efekt, ktorý mal myšlienku a námet filmu katapultovať kamsi do filozofických výšin.
„Kšeft“ začína veľmi sľubne a vnímavému divákovi pozvoľna buduje pred očami atmosféru, do ktorej viac než zapadá imidž drsného, ale životom poučeného Colina Farrella v úlohe práve prepusteného trestanca Mitchela. Svoj bývalý mafiánsky život chce nechať za sebou, no staré časy ho stále akosi neopúšťajú, a tak sa dostáva do povedomia lokálneho bossa, ktorý si dobre uvedomuje jeho potenciál. Mitchel však stoj čo stoj chce začať nový život. Skromný zárobok nájde ako ochranca vyslúžilej herečky Charlotte, ktorá je v podaní Keiry Knightley stelesnením krehkosti a zraniteľnosti. Zničená brandžou sa pred všadeprítomnými objektívmi ukrýva a je väzňom vo vlastnom dome. Situácia začne tuhnúť, keď si Mitchel uvedomí, že gangsterské okovy sú okolo neho stále pevne ovité.
Veľkou doménou – a dôvod, pre ktorý si film pozriete až do konca – sú vynikajúce herecké výkony, a to obzvlášť vo vedľajších úlohách. Reč je najmä o roztopašnej Briony v podaní (kedysi krvavej barónky) Anny Friel a o morálne flexibilnom Jordanovi, ktorého bravúrne stvárnil David Thewlis (u nás známy možno iba z Potterovie filmov). Ústredná dvojica, Colin Farrell a Keira Knightley, sú vo svojich úlohách rovnako výborní, avšak postrádajú toľko potrebnú chémiu a vzájomnú príťažlivosť. Na druhej strane, hereckým výkonom v mafiánskej časti príbehu nič nechýba. Práve naopak, jedna z najlepších scén filmu patrí Farrellovi a Rayovi Winstonovi (v úlohe miestneho bossa), ktorá veľmi rafinovane a jednoducho naznačila podstatný zlom v ich mocenskej hierarchii. Dôležitým prvkom filmu je humor, ktorý je nevtieravý a miestami sa šikovne dostáva až na hranicu tragikomédie.
Snímka má však veľké slabiny. Tou najväčšou je, že sa z úvodu do konfliktu prehupne príliš ladne, ba až nebadane. Neustále čakanie na vypätie nervov, ktoré je srdcom drámy, teda pôsobí veľmi útrpne a, žiaľ, je aj beznádejné. Sklamanie je napokon o to väčšie, že dravý príbeh neprichádza ani na jednom fronte – ani v romantickej línii, ani v tej gagsterskej. Pod atraktívnym obalom sa skrýva ošúchaný romantický schematizmus: silný a trochu divoký chlap vs. citlivá a chúlostivá žena, ktorá beznádejne potrebuje jeho ochranu. (Iba mne to znie ako mužská obdoba červenej knižnice?) Hoci sa scenár usiluje do príbehu zapracovať aj motúziky mafiánskej cti, hrdosti a spravodlivosti, spolu s koncom filmu prichádza smutné uvedomenie, že nešlo o nič viac, ako o nafúknutú prázdnu bublinu, po ktorej ostali iba ambície.
Jediné, čo ako tak dvíha emócie publika, je hudba a výborný výber skladieb, ktoré podčiarkujú jemné odtienky humoru, no na konci nanešťastie vyzdvihnú aj nejasnosť a neurčitosť filmového zámeru. Slabý článok tohto vizuálne príťažlivého diela môžeme hľadať v osobe režiséra Williama Monahana, pre ktorého bola snímka režijným debutom. Dovtedy ako scenárista úspešne adaptoval niekoľko predlôh – medzi tie sa radia filmy ako Pavučina lží (Body of Lies, 2008) alebo Na druhej strane (The Departed, 2006). Kšeft za všetky prachy je napísaný podľa knihy London Boulevard Írskeho spisovateľa noirovej a kriminálnej literatúry Kena Bruena. Je na škodu, že film s inteligentným scenárom zo žánru noir veľa nezdedil. Práve to mohlo by tým elementom, ktorý by dodal príbehu potrebnú šťavu a súdržnosť.
