Originálny názov: Jane Eyre

Žáner:romntická dráma
Minutáž: 120 minút
Krajina: Veľká Británia, USA
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Cary Fukunaga
Scenár: Charlotte Brontë, Moira Buffini
Kamera: Adriano Goldman
Hudba: Dario Marianelli
Hrajú: Mia Wasikowska, Jamie Bell, Amelia Clarkson, Sally Hawkins, Judi Dench, Michael Fassbender a ďalší

Jana Eyrová (Jane Eyre, 2011)Dielo Charlotte Brontëovej je univerzálne a svoju platnosť dokazuje už viac ako 150 rokov. Za sebou má dve rozhlasové hry, grafický román, desať televíznych a už aj štrnástu filmovú adaptáciu Jany Eyrovej, ktorej zosobnenie herečkou Miou Wasikowskou považujú niektorí kritici za doposiaľ najvernejšie predlohe. Pretrvávajúcu priazeň, ktorú čitatelia i diváci príbehu prejavujú, je ľahké rozlúsknuť. Ktorá žena, odmala snívajúca o večnej a pravej láske a rozprávkových koncoch, by nepodľahla osudu utláčanej, ale hrdej chudobnej dievčiny, ktorú pochmúrna minulosť a nevľúdne zaobchádzanie nezlomili, ba naopak, zocelili. Dievčiny, ktorá navzdory svojmu pôvodu a všetkej nepravdepodobnosti objaví v zatrpknutom mužovi zakliateho princa, múdreho, inteligentného a vzrušujúceho, ktorý je ochotný odovzdať jej svojej srdce. Avšak Jana Eyrová je niečo viac ako len romantická fantázia – je temná a zároveň poetická, je zdrvujúca, ale aj nádherne citlivo vyrozprávaná.

Scenár, z veľkej časti postavený na retrospektíve, ktorý vypracovala Moira Buffini, sa už v roku 2008 dostal na britský zoznam najlepších, ale nezrealizovaných projektov. O rok neskôr sa o filme dozvedel mladý a nádejný Cary Fukunaga, ktorý prvýkrát zaujal odborné poroty krátkym filmom Victoria para chino v roku 2004. O päť rokov neskôr už zbieral ocenenia svojou prvou dlhometrážnou snímkou Sin Nombre či už v kategórií režijného debutu, alebo najlepšieho zahraničného filmu. Voľba ústrednej hereckej dvojice padla na mladú Austrálčanku Miu Wasikoskú (Decká sú v pohode (2010), Odpor (2008), Alica v krajine zázrakov (2010)) a Michaela Fassbendera. Ak si jeho meno ešte nepamätáte, radím vám, napravte to. Tento nesmierne talentovaný Ír sa nenápadne vynoril z vôd klubového filmu, kde všetkých očaril vo filmoch ako Hlad (Hunger, 2008) či Fish Tank (2009). Najviac publicity mu paradoxne priniesla iba nedávna úloha Magneta v najnovšej adaptácii X-Menov.

Jana Eyrová (Jane Eyre, 2011) Jana Eyrová (Jane Eyre, 2011)

Vynikajúce obsadenie dopĺňajú tak skvelí britskí herci ako Judi Dench, Sally Hawkins či Jamie Bell. A to všetko v sprievode sofistikovanej, jemne podmanivej a dojímavej hudby, ktorej autorom je oscarový skladateľ Dario Marianelli, ktorý sa osvedčil práve v podobných dobových adaptáciách ako boli Pokánie (Atonement, 2007) či Pýcha a predsudok (Pride & Prejudice, 2005). Obe sa venovali boľavým ranám z lásky a odohrávali sa v dobe galantnej, kde sa pravé city schovávajú do elegancie alebo vyjadrujú tak krásne a zmyselne, že je ťažké zostať voči nim chladný. Chvejúca sa inštrumentálna hudba je jedným z dôvodov, prečo je Jana Eyrová od prvého okamihu strhujúca, no skľučujúca zároveň. Napätie, smútok a láska sa prelínajú v dokonale dôvtipnej a zmyselnej harmónii. Jana Eyrová napriek tomu pôsobí skromne a do našich kín vchádza viac menej nenápadne. O to výnimočnejšie je, že počas dvojhodinovej minutáže neponúka ani jeden moment nudy.

Romantická dráma vyniká hereckými výkonmi, obrazovou estetikou a umne napísaným scenárom, nehovoriac o veľmi vnímavom prístupe k réžii. Možno nejde o oscarovú záležitosť, no Jana Eyrová je veľmi úctivé a svojej predlohy hodné spracovanie významného románu. Príjemne sa vnúti do vášho vnútra a, verte, nevyženiete ju. Patrí medzi tie jedinečné filmy, ktorých dojem vo vás zostane ešte dlho po záverečných titulkoch – a možno aj vyvolá pocit, že televízia či iný, prostejší film by poškvrnil úprimnosť a jasnosť zážitku. Román v podaní režiséra Caryho Fukunagu je dielom, ktoré je skromné, rozvážne a plný citu, rovnako ako sama Jana Eyrová.