I’m Not There

Originálny názov: I’m Not There

Žáner: psychologická dráma/dokument/životopisný film
Minutáž: 135 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2008
Prístupnosť: MP18

Réžia: Todd Haynes
Scenár: Todd Haynes, Oren Moverman l
Kamera: Edward Lachman
Hudba: Bob Dylan
Hrajú: Christian Bale, Cate Blanchett, Richard Gere, Heath Ledger, Ben Whishaw, Charlotte Gainsbourg, Julianne Moore, Bruce Greenwood, Michelle Williams, Yolonda Ross

,,Akceptujem chaos. Len si nie som istý, či on akceptuje mňa.“
Bob Dylan

O Bobovi Dylanovi sa dá hovoriť na tisíc spôsobov. Bol to rebel, básnik, vyhnanec, prorok, filozof a tak trochu jeden z najväčších hudobníkov všetkých čias. Jeho hudba patri k jeho dobe tak ako Watergate alebo éra McCarthyho. Robiť o ňom životopis sa teda zdá byť taká celkom vďačná úloha. Koniec koncov, máloktorý umelec ponúka toľko uhlov pohľadu na svoj život a jeho rozličné aspekty. Todd Haynes sa však predsa len rozhodol vykročiť ešte odlišnejšou cestou. Svoj zaujímavý nápad a dnes už aj hotový celovečerák nazval výstižne: I’m Not There.

Autor skvelej psychologickej drámy Ďaleko do neba rozpráva príbeh, teda život (alebo len profil?) Boba Dylana prostredníctvom šiestich postav, ktoré reprezentujú Dylanovu ,,psyché“ a rozmanitosť jeho tvorby. Sú to básnik Arthur Rimbaud, ktorý sa po dlhých rokoch schovávania znova objavuje na verejnosti, prorok Jack Rollins ktorý sa nám predstavuje v dokumentárnom filme, vyhnanec Billy the Kid schovávajúci sa pred hrôzami okolitého sveta, hviezda Robbie Clark a spevák Jude Quinn. Každý jeden z nich sa v závere ,,príbehu“ I’m Not There metamorfuje do súčiastky, ktoré keď spojite, tak sa pred vami ocitne Bob Dylan, v celej svojej genialite a nezdvorilosti…teda aspoň tak nejak.

Hodnotiť I’m Not There je naozaj ťažké. Háčik spočíva v tom, že tak ako sa dá na Boba Dylana pozerať z milión päťsto rôznych uhlov pohľadu, tak je to aj s týmto filmom. Inak ho vnímam ja, ako Dylanov dlhodobý fanúšik a inak ho bude vnímať niekto, ktorý v živote nikdy o ňom nepočul. A z predchádzajúcej vety sa dá aj tušiť hlavný nedostatok celého filmu, ktorý napriek nemu u mňa zostáva ako surrealistický skvost na ktorý sa par rokov budú ľudia pozerať tak isto, ako dnes na Občana Kana.

A najväčšiu zásluhu má na tom superhviezde obsadenie, ktorému vojvoda kráľovský výkon Cate Blanchett. Tá, v úlohe speváka (!) predvádza to najlepšie z jej ochromujúceho talentu a na plátne prezentuje taký herecký rozsah, aký si nepamätám snáď ani u veľkej Katherine Hepburnovej. Naozaj majstrovské výkony predvádzajú ajzosnulý Heath Ledger a Christian Bale a nijako nezaostáva ani Richard Gere s mladým Marcusom Carlom Franklinom a geniálnym Benom Whishawom. I’m Not There ponúkol herecké príležitosti aj Julianne Moore (ktorá sa mihne vo fiktívnom dokumente), Krisovi Kristoferssonovi alebo Michelle Williams, ktorá vo filme stvarnila istú podobu legendárnej femme fatale Edie Sedgewick.

U mňa ďalej samozrejme zabodoval hudobný sprievod, ktorý nemá na konte nik iný než samotný Dylan. Soundtrack však tvoria aj coververzie jeho starších pesničiek súčasnými umelcami (medzi nimi je napríklad aj Oscarové duo Glen Hansard a Markéta Irglová). Ďalej by som veľmi chcel oceniť technickú stránku filmu, ktorej sa nedá absolútne čo vyčítať. Pre kameramana bol I’m Not There nepochybne veľká výzva- nakoniec, vo filme uvidíme tie najrozmanitejšie zábery (každý je však vizuálne absolútne dokonalý). Pokračujeme Haynesovým výborným scenárom. Ten nielenže teda rozkúskoval Dylanovu osobnosť na šesť časti, ale často sa v niektorých epizódach nechal inšpirovať samotnými pesničkami, každá jedna postava sa oháňa skutočnými Dylanovymi výrokmi.. Jednoducho radosť počúvať a hlavne pozerať, ako to Haynesovi krásne celé klaplo.

Ale jedna výhrada tu po všetkých týchto ódach predsa len musí byt. Naznačil som už vyššie, že je dosť možné, že skutočný zážitok z filmu bude mať len niekto kto sa Dylanom uz nejakú tu časť zaoberá. Inač môžu rôzne obrazy pôsobiť neskutočné zmätené. ,,Ne-Dylan“ môže pokladať pár obrazov za vrcholne samoúčelných a vôbec by som nebol prekvapený keby polovica ľudí sálu počas projekcie opustila.

I’m Not There to však nijako neuberá na mojom celkovom hodnotení. Pre mňa bol tento film príjemným osviežením od tradične rozprávaných životopisných filmov a rád si porciu až vtieravo štýlových obrazov nechám naservírovať znovu. Nie je to film pre bežného diváka, čo môže byt jeden z hlavných dôvodov prečo ho slovenský distributér napokon, na vašu škodu, stiahol z projekcie (ale už len ten fakt, že sa niečo také, ako jeho zaradenie do distribúcie vôbec zvažovalo, považujem za zázrak). Ak však môžete, rozhodnete by I’m Not There nemalo uniknúť vašej pozornosti. A viac k tomu nemám čo dodať.