Hostel

Michal Lučivjanský
Recenzie

Originálny názov: Hostel

Žáner: Hororr
Minutáž: 90 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Eli Roth
Scenár: Eli Roth
Kamera: Milan Chadima
Hrajú: Jay Hernandez, Derek Richardson, Eythor Gudjonsson, Jana Kaderábková, Barbora Nedeljáková, Jan Vlasák, Rick Hoffman, Takashi Miike, Eli Roth

/Písať recenziu na film, o ktorom sa už dávno pred jeho premiérou písalo a hovorilo v každom väčšom médiu, je veľmi zaujímavá situácia, pretože každý potencionálný divák vie už o filme množstvo informácii (mnohokrát aj klamlivých) a má proti filmu už istú predpojatosť. Je to vlastne aj pochopiteľné, keď film sa akože odohráva na Slovensku a práve našej drahej republike nerobí najlepšie meno. Viac informácii o filme a hlavne o najväčších príkoriach, ktoré nám Eli Roth spôsobil, nájdete v článku Nini Novanskej tu. Ja sa v tejto recenzii budem snažiť ohodnotiť film bez nejakého prílišného vlasteneckého cítenia, čo je nie je vec vôbec ľahká (logicky), ale aspoň sa o to pokúsim.

Keď náhodou nemáte ani trochu šajnu, o čo v Hosteli ide, tak tu je stručný príbeh. Dvaja mladíci Paxton a Josh sa cez letné prázdniny vyberú na výlet po Európe, za účelom spoznávania krajiny, ale najmä krásy miestnych dievčat. Dostanú sa napríklad do Francúzska a Španielska, kde sa ku nim pridá ešte Islanďan Oli. Film začína, keď sa trojica nachádza v Mekke sexu v Európe – v Amsterdame. Tam im jeden chlapík menom Alexej poradí, že keď hľadajú tie najkrajšie dievčatá na svete, ktoré sú navyše ešte aj povoľné, mali by zamieriť na Slovensko, do Bratislavy. Práve v našom hlavnom meste sa podľa Alexa nachádza jeden hostel, kde im miestne dievčatá ponúknu to najlepšie potešenie na svete. A naša trojica tam jednoducho musí po takomto vychvaľovaní zájsť…

Hostel býva prirovnávaný k inému americkému filmu posledných rokov, k Eurotripu. V tomto filme sa takisto dvaja mladí Američania vybrali cestovať po Európe a keďže je Eurotrip komédia, tak si tvorcovia robia srandu z každej krajiny, ktorú hrdinovia navštívia. V Nemecku sa malý chlapec hrá na Hitlera a na Slovensku vyzerá sídlisko ako juhoamerický slum. V Eurotripe je Slovensko zobrazené asi iba 10 minút, ale v Hostel si na zobrazení Slovenska zakladá. Prečo?

Eli Roth sa snažil vytvoriť film z radu hororov, konkrétne z kategórie slasherov (napríklad Pach krvi, Vysoké napätie). V nich sa príbeh takmer vždy odohráva v spustnutom prostredí, kde sa pohybuje nebezpečný vrah samotár, ktorý má občas ešte zopár kamarátov. A tak Roth zobral európsku krajinu, ktorá je relatívne neznáma, ale je viac menej blízko turistických ciest cestovateľov. Vybral si Slovensko, pretože vedel, že pre väčšinu Američanov je to len jedna krajina niekde pri Rusku o ktorej nevedia úplne nič. A preto sem umiestnil svoj „horor“ a zobrazil Slovensko spôsobom, ktorý uráža vlastenca v každom Slovákovi (aj vrchný národovec Slota sa už k filmu stihol vyjadriť).

/ /

Horor je v úvodzovkách naschvál, pretože takto podľa mňa horor nevyzerá. Prvých asi tak 30 minút je to taký teenagerský film, ktorý dokáže diváka zaujať maximálne tak nahým ženským telom v každej druhej scéne. Inak nič moc. Práveže najviac ma pobavili diskotéky, ktoré hlavný hrdinovia zažijú v inkriminovanom hosteli, čo ale súvisí s tým, že som Slovák. Počuť pesničky ako Pravda víťazí od Tublatanky, alebo Třetí galaxie od Michala Davida na moderne sa tváriacej diskotéke je pre každého našinca dôvod minimálne na pousmiatie. A následne nám Eli Roth predstaví gang malých cigánov, ktorí sa snažia olúpiť jedného z Američanov, vo filme sú zobrazení ako zabijaci tvrdého kalibru, keď sa pomaly presúvajú zo šera na svetla zlovestne kývajúc baseballkami. Pre mňa (keďže som sa snažil film nebrať úplne vážne) ďalší dôvod na smiech, ktorý aspoň prerušil doterajší viac menej nudný zážitok.

Keď sa už príbeh pohne dopredu, a jeden z trojice mládencov zmizne, film sa konečne aspoň v niektorých okamihoch začína podobať na horor, ale žeby spôsoboval u mňa nejaký pocit strachu sa vôbec nedá povedať. Akurát, niektoré gore efekty, ako napríklad opekanie oka ma trochu vzbudili z nudy a letargie, ale inak zase nič, čo by vysvetľovala ohromný komerčný úspech v Amerike. A aj v tejto „hororovej“ časti sa našlo viacero vecí, na ktorých som sa smial, čo predpokladám nebolo reakcia, akú Eli Roth pri daných scénach očakával (napríklad scéna s motorovou pílou). Podivný záver môj celkový zlý dojem z filmu len zvýraznil.

/ /

Hostel by poľahky u nás zapadol medzi množstvo v súčasnosti produkovaných hororov, keby že sa film neodohráva práve u nás. Keby sa odohrával napríklad v Uzbekistane, tak by som ho bral ako normálny, podpriemerný horor a dal by som mu hodnotenie tak 40%. Keď ale nechám v sebe prebudiť nejaké to vlastenecké cítenie, tak hodnotenie je jasná nula. Takže konečné hodnotenie je priemerom týchto dvoch protipólov a v podstate aj vystihuje kvalitu filmu.

/