Hľadanie Krajiny-Nekrajiny

Pojem Krajina-Nekrajina (v origináli Neverland) by vám mohol niečo hovoriť, ak ste v detskom veku čítali knihu Jamesa Matthewa Barrieho Peter Pan. Pre tých čo príbeh knihy nepoznajú, stačí vedieť, že je to detská rozprávková knižka, kde sa viaceré deti z Londýna na čele s malým zahriaknutým Petrom, dostanú do rozprávkovej Krajiny-Nekrajiny, kde zažijú množstvo dobrodružstiev a porazia zlých pirátov. Ja som knižku nečítal, ale videl som viaceré filmové spracovania, či už Disneyho animovanú verziu alebo Spielbergov film Hook. Momentálne sa v kinách premieta životný príbeh autora knihy ako film. K nám dorazil trochu neskôr (napríklad v Čechách bol film uvedený už v marci), ale napriek tomu stojí za návštevu.

Príbeh začína roku 1904 v Londýne. Škótsky dramatik Barrie píše divadelné hry, ktoré nemajú veľký úspech, diváci ich nechápu. Podobne to vyzerá aj v jeho manželstve. Manželka Mary má úplne iné túžby ako jej manžel. Ona by chcela mať úspech v spoločnosti a podobné potreby meštiakov. Naopak, James je ešte stále chlapcom v mužskom tele, ktorý sa najradšej hrá a nechce vyrásť.

Jedného dňa sa vyberie na prechádzku do Kensingtonských záhrad, kde sa spoznáva s rodinkou Daviesových, ktorú tvorí mama Sylvia, štyria synovia Jack, George, Michael a mlčanlivý Peter, ktorý sa nevie zmieriť so smrťou otca. James sa začne s rodinou stretávať, pretože sa má konečne s kým hrať a navyše je Sylvia veľmi milá… Pre chlapcov začne písať svoju najznámejšiu hru a malý Peter sa stane predlohou pre jej hrdinu.

Herecké obsadenie, ktoré stvárňuje postavy filmu, je skutočne kvalitné. Hlavnú postavu J.M. Barrieho hrá niekdajší hollywoodský rebel Johny Depp, ktorý sa v poslednej dobe objavuje v jednej dobrej úlohe za druhou (napríklad geniálne stvárnenie kapitána Jacka Sparrowa v prvom dieli Pirátov Karibiku). V Hľadaní Krajiny-Nekrajiny hrá s nádherným škótskym prízvukom (je to radosť počúvať) a úplne sa do roly vžil, ako keby aj on bol taký chlapec v dospelom tele. Herecky mu zdatne sekunduje Kate Winslet v postave Sylvie, matky štyroch chlapcov, hrá úplne očarujúco.

Vo vedľajších rolách sa blysli osvedčení klasici ako napríklad Dustin Hoffman v role riaditeľa divadla, kde James uvádza svoje hry. Tento riaditeľ Jamesovi stále verí, aj napriek tomu, že jeho hry nemajú veľký úspech. Jedine pri príprave inscenácie Petra Pana sa spolu s hercami chytá za hlavu, ale hra nakoniec dopadne dobre. Ďalšia herecká legenda Julie Christie hrá Sylviinu matku madam Du Maurier, ktorá vôbec nie je nadšená návštevami pána Barrie. Navyše madam Du Maurier je kľúčom do sveta vyššej spoločnosti pre Jamsovu manželku Mary. Tento sen sa ale rozplynie, keď ku spisovateľovi na večeru príde Sylvia s deťmi aj so svojou matkou. Pri večeri sa James predstaví ako zabávač pre deti, čo sa zdá madam Du Maurierovej nevhodné. A tak dvere do vyššej spoločnosti zostanú pre manželov zavreté (zatiaľ).

Mary Barrie hrá Radha Mitchell (hrala napríklad v Telefónnej búdke alebo vo filme Muž v ohni), ktorá nie je až taká známa. Napriek tomu svoju úlohu zvládla na výbornú. Po už spomenutej večeri sa prehĺbi priepasť medzi manželmi a nestretávajú sa už ani za jedným stolom. Nasleduje Maryin odchod z domu. Barrie na to čiastočne kašle a zatiaľ sa stará o Sylviu a deti. Postupne sa dozvedá čoraz viac o rodinke a radšej sa snaží riešiť ich problémy ako svoje manželské. Ale našťastie sa medzi Sylviou a Jamesom nevyvinie románik a dej neskĺzne do romantického filmu.

Režisér, švajčiarsky rodák Marc Forster, sa preslávil filmom Ples príšer z roku 2001. Hľadanie Krajiny-Nekrajiny režíruje Forster neskutočne jemne. Celý príbeh je vyrozprávaný tak, že sa prelínajú epizódy zo skutočného života s Barrieho fantáziou, pričom deťom postupne inscenuje jednotlivé časti hry. Vlastne hlavnou myšlienkou filmu je asi to, že v živote človeka je potrebná fantázia. Bez nej je život oveľa nudnejší. V celkovej jemnej a príjemnej réžii vyniká ešte hudba Jana Kaczmareka (za ktorú dostal jediný Oscar pre film) a pekná výprava a kostýmy.

Film vrcholí dvoma scénami. Prvá je premiéra Petra Pana, kde James vyrieši začiatočné rozpaky publika jedným výborným trikom. Druhým vrcholom je súkromné predstavenie pre Sylviu a deti, ktoré je zakončené krásnou vetou: „This is neverland…“ Ak patríte k ľudom, čo dokážu pri filme aj plakať (ja k nim nepatrím), pri tejto poslednej scéne vyplačete celé more sĺz. A pre ostatných to bude aspoň emotívny záver filmu.

Film ma veľmi príjemne prekvapil, čakal som klišéovitú romantickú komédiu, ktoré vôbec nemám rád. Ale videl som príjemný, milý film, ktorý jednoducho poteší. A odporúčam si ho pozrieť. A nielen tým, čo majú radi podobný typ filmov, ale aj tým, čo chcú vidieť príjemný film, ktorý pohladí na duši.

---