Hej, kamoš, kto tu varí?

Originálny názov: Waiting…

Žáner: komédia
Minutáž: 93 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Rob McKittrick
Scenár: Rob McKittrick
Kamera: Matthew Irving
Hudba: Adam Gorgoni
Hrajú: Ryan Reynolds, Anna Faris, Justin Long, David Koechner, John Francis Daley, Emmanuelle Chriqui, Kaitlin Doubleday

Ďalší príspevok k už takmer zabehnutému žánru adolescentnej komédie. Popularita tohoto typu komédií je priamym dôsledkom a dokumentáciou významnej zmeny životného štýlu. Perverzity, ktoré nezažiješ v období medzi nadobudnutím plnoletosti a navlečením obrúčky na prstenník sú navždy stratené. A preto stihnime, čo sa dá. Zatiaľ čo ženská obdoba tejto novej módy zažila svoje vyjadrenie v stupídne premúdrelom seriáli „Sex v meste“, svet mužského konečného dospievania bol poňatý s väčším nadhľadom a drsnejším, často absurdným humorom. Napr. v komédiách z produkcie Bratstva (Wedding Crashers, Highschool) alebo v prvých filmoch Kevina Smitha (Clerks, Chasing Amy), ktoré považujem za vrchol žánru. Kamoš, kto tu varí? (ďalej len HKKTV) síce na ne nemá, je však oveľa zábavnejší a debilnejší (čo je v tomto prípade jedno a to isté) ako neskoršie Smithove menej vydarené úlety (Dogma, Jay a mlčanlivý Bob vracajú úder).

HKKTV zasahuje svojím podpásovým humorom a neskrývanou záľubou v stupidite, až k teenage komédii. Na jednu z nich sa snaží upomínať distribučný preklad pôvodného názvu „Waiting“. Tento film ale nemá s „Kámoš, kde mám fáro?“ spoločné vôbec nič okrem žánrovej spriaznenosti.

Spolu s čašníckym novicom sme počas jednej šichty zasväcovaní do toho, ako to beží v reštike Shenaniganz osadenej kompletne pošahaným personálom, zloženým z totálnych lúzerov americkej ekonomickej súťaže. (takto tvorcovia filmu na rozdiel od bratislavských čašníkov a Jammieho Oliviera vnímajú povolanie kuchár-čašník) Prvým predpokladom na prijatie za člena obslužného personálu v tomto podniku je psychická pripravenosť na účasť v podivuhodnej motivačnej hre, ktorú tu pre jej nechutnosť nebudem popisovať. Kórejskí manažeri KIA MOTORS so svojimi socialistickými rozcvičkami môžu maximálne zožltnúť od závisti. Tento rituál, o ktorom sa v etickom okienku vášho firemného PR časopisu určite nič nedočítate (a preto choďte radšej do kina) je hlavným zdrojom nechutného humoru tu predvádzaného (popri obligátnom chriachaní na steaky otravným zákazníkom). Okrem toho sa dočkáme napríklad vtipnej parafrázy na kuchára psychoanalytika zo seriálu South Park, či odkazu na výtržnícke správanie nemenovanej ikony modelingu.

Ťažko k filmu dodať viac. Dej totiž nie je ničím viac než sériou podpásových gagov. Sympatické je, že sa ani na nič iné nehrá. Proste debilný nezmyselný gýč, cielený na najnižšie pudy. Pokiaľ ste signatárom výzvy za kultúru, návšteve kina sa v tomto prípade oblúkom vyhnite a choďte radšej do klubu na Bergmana alebo do neskolaudovanej budovy nového SND. Ak ste však priemerným ignorantom čo sa chce zabaviť – odporúčam. Ako by povedal klasik – je to taká volovina, až je to dobré. A v muptiplexe aspoň nehrozí, že vám padne strecha na hlavu. S následnou návštevou reštaurácie na dokončenie načatého večera radšej nepočítajte..