Hacksaw Ridge: Zrodenie hrdinu
Statočné srdce na Okinawe

Všeobecne slabšie hodnotený filmový rok 2016 svojim koncom nadelil zopár lepších kúskov, ktoré poskromnejšiu sezónu ako tak zachraňujú. Aktuálne na každom filmovom portáli číha výpočet top počinov minuloročnej úrody a z môjho pohľadu v ňom nesmie chýbať vojnový pokus Mela Gibsona o navrátenie sa medzi rešpektovaných umelcov Hollywoodu.

V hereckých kruhoch to má „exkomunikovaný“ Mel stále dosť ťažké, ale ako režisér žne so svojou novinkou celosvetovo zaslúžený úspech. Desaťročná pauza na režisérskej stoličke je v jeho prípade nesmierna škoda. Veľkolepé Apocalypto (2006) bolo napriek svojej zámernej brutalite veľmi originálnym osviežením prinášajúcim pohľad do tajomnej kultúry starobylých Mayov.

Hacksaw Ridge rozpráva skutočný príbeh mladého Američana Desmonda Dossa (Andrew Garfield), ktorý sa prihlásil dobrovoľne do služby vlasti potom, čo Japonci zaútočili na Pearl Harbor. Vojnová tematika s reálnym námetom je Gibsonovi veľmi blízka, ukázal to už v päťoscarovom Statočnom srdci (Braveheart, 1995), ktoré nielen režíroval, ale aj stvárnil hlavnú postavu. Historicky i tematicky bližšie Zrodeniu hrdinu je však Údolie tieňov (We Were Soldiers, 2002), v ktorom Mel herecky bojoval v napalmovom pekle Vietnamu.

Tentoraz sa pozrieme zblízka na bojové pole v krvavej Okinawe, kde mladý idealista Doss zachránil 75 životov bez toho, aby čo i len raz použil zbraň. Zakazovalo mu to totiž jeho silné náboženské presvedčenie. Piate božie prikázanie hovorí jasne. Nezabiješ! S rýdzim pacifistickým svetonázorom samozrejme v besniacom vojnovom stave človek pôsobí ako čistý blázon. Doss to v armáde nemal jednoduché, no sledujeme silný príbeh nezlomnej viery. A ako sa hovorí, v zákopoch nakoniec niet ateistov.

Gibson rozdelil film na dve polovice. V tej prvej sledujeme motivácie mladého Desmonda, zistíme prečo sa mu prieči násilie, prečo chce byť spoločnosti platný ako medik a prečo cíti povinnosť vstúpiť do armády. Vidíme, ako naráža na nepochopenie zo strany nadriadených i spolubojovníkov. V druhej polovici na nás Mel vytasí svoju vášeň pre krvavé jatky. Pôsobivejšie vojnové sekvencie by ste našli len u majstra Spielberga v časoch, keď sa zachraňoval vojak Ryan. Niečo mi hovorí, že karty v tomto smere zamieša tohtoročný Dunkirk Christophera Nolana, ale to zatiaľ predbieham.

Explozívne plameňomety, explicitne potrhané končatiny či hojne zobrazované vnútornosti dodávajú scénam z frontu autentický a naturalistický charakter. Nič pre slabšie povahy. A v tomto pekle charakterovo veľmi presne obsadený Andrew Garfield pobiehajúci od zraneného k umierajúcemu, pôsobí ako medicínsky anjel strážny.

Hacksaw Ridge občas niekto vytkne, že pôsobí trošku čiernobielym dojmom. Postavy vraj nie sú dosť rozpracované a pôsobia plocho, samotný Doss dokonca pre niekoho až naivne hlúpo. K týmto názorom by som napísal asi toľko, že sledujeme skutočné postavy z reálnych situácií. Z čias keď ľudia verili svojmu presvedčeniu a stáli si za svojím slovom. Neváhali byť statočnými. Pre mňa osobne veľmi oslovujúca a čím ďalej viac aktuálna téma.

Režisérovi chválim výber hercov. Okrem hlavnej postavy sa trafil vynikajúcim Vinceom Vauhgnom v úlohe veliaceho seržanta Howella, tvrdohlavým Samom Worthingtonom, ktorý ako kapitán Glover usiloval o vylúčenie Dossa z armády či v neposlednom rade emočným virtuózom Hugom Weavingom ako jeho traumatizovaným otcom, alkoholikom Tomom Dossom. Z menej známych tvárí si zapamätáte Lukea Braceyho v úlohe spočiatku nepríjemného vojaka Smittyho či romantickú linku zosobňujúcu sa v Terese Palmer.

Životopisný charakter filmu pomohol Melovi Gibsonovi udržať scenárista Robert Schenkkan, známy vojnovým seriálom The Pacific (2010), ktorý sa venoval tomu istému obdobiu. Spoločne sa im podarilo vytvoriť inšpiratívny film plný pútavých scén s rezonujúcou hlavnou myšlienkou. Odporcom heroického pátosu či kresťanskej viery sa budú páčiť hádam aspoň násilné scény zo skalistého bojiska, titulného Hacksaw Ridge. Za seba konštatujem: Bravo Mel, vitaj späť!

---