Elizabethtown

Originálny názov: Elizabethtown

Žáner: Romantický / Komédie / Dráma
Minutáž: 123 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Cameron Crowe
Scenár: Cameron Crowe
Kamera: John Toll
Hudba: Nancy Wilson, Ryan Adams
Hrajú: Orlando Bloom, Kirsten Dunst, Susan Sarandon, Judy Greer, Jessica Biel, Alec Baldwin, Bruce McGill

Na film sto percentne dotiahnete násťročnú fanynku Orlanda Blooma, sladkých romantických filmov a šťastných koncov, ktorá v kútiku duše sníva o tom, že raz bude vyzerať ako Kirsten Dunst. To, že tento film nie je len romantický, ale zároveň je to aj komédia a dráma, jej môžete zamlčať a pôjde. Je však možné, že po záverečných titulkoch bude mierne sklamaná, pretože Elizabethtown určite nesplní jej predstavy „romantickej komédie s Orlandom Bloomom.“

Drew (Orlando Bloom) stráca takmer všetko, čo preňho v doterajšom živote malo zmysel. Svojmu zamestnávateľovi spôsobí obrovské finančné škody, pretože jeho projekt neuspel, zomrie mu otec a rozíde sa s ním priateľka. A to všetko v priebehu dvoch dní. Matka a sestra, otrasené šokom zo smrti ich najbližšieho, posielajú Drewa do „zapadákova“, kde otec umrel, aby vybavil pohreb a všetko s tým spojené. Na ceste tam spoznáva mladú, sympatickú letušku, ale rozhovorom s ňou nedáva veľký význam, keďže musí stále myslieť na svojho otca, na ktorého v období pred jeho smrťou nemal vôbec čas. Nakoniec si však aj tak k sebe nachádzajú cestu, Claire (Kirsten Dunst) mu pomáha prekonať smútok a výčitky a prehovorí ho, aby sa so svojim otcom (už spopolneným v urne) vydal naprieč Amerikou autom do Californie tak, ako to mali spolu spraviť už dávno.

Film sa pohybuje vo viacerých úrovniach nielen žánrovo, ale aj tematicky. Rozoberá náhodné zoznámenie dvoch mladých ľudí a ich cestu za láskou, stratu otca a manžela, honbu za kariérou a peniazmi a z toho vyplývajúce odcudzenie sa rodine kvôli nedostatku času, prehodnocovanie života, spoznávanie vzdialených príbuzných, uvedomovanie si samého seba, svojich hodnôt atď. Takto to možno vyznieva chaoticky a dalo by sa vytknúť scenáristovi Cameron-ovi Crowe-ovi (a režisérovi zároveň), že tak dlho váhal aký film natočí, že až doň dal všetko, čo ho napadlo. Lenže ani život nie je len komédiou, hororom alebo drámou, tak isto ako denne neriešime len problémy v práci alebo len vo vzťahoch, ako by sa mohlo zdať po vzhliadnutí väčšiny hollywoodskych filmov.

Najväčším problémom tejto snímky je niečo, začo ani sama nemôže. Ľudia od nej očakávajú niečo, čo im dať nemôže a ani nechce. Pevne verím, že väčšina ľudí si povie, že na komédiu to bolo málo vtipné, na drámu málo dramatické a tej romantiky tam bolo akosi primálo. Je pravda, že až na pár málo výnimiek tu žiadne bránicu napínajúce scény neuvidíte. Humor, ktorý tu je podávaný vyplýva z dialógov, akéhosi slovného ping–pongu. Postavy si navzájom nahrávajú, nie je tu jedna vyslovene smiešna postava, ktorá by ťahala komediálnu časť filmu dopredu. Film nie je ničím, ani postavami, ani situáciami rozdelený na časti. Scéna, keď Drew stojí nad truhlou svojho otca je rovnako vtipná, ako keď syn jedného z jeho príbuzných ovracia iného rodinného známeho. Dej sa pomaly posúva dopredu, ale nie je priamočiary ani predvídateľný.

Celý dej stojí na Orlandovi Bloomovi, ktorého som prvýkrát videla v postave, ktorá by nebola vymyslená alebo z minulosti. Podľa mňa hrá tak reálnu postavu veľmi dobre, až mi to bolo divné. Nemožno však povedať, žeby na ňom stál aj celý film, pretože sú tu aj iní skvelí herci. S Kirsten Dunst tvoria vynikajúcu dvojicu, prirovnala by som ich možno k páru Pitt a Jolie. Možno to medzi nimi neiskrí takým spôsobom ako medzi Smithovcami, ale o to viac sú divákovi bližší a sympatickejší. Susan Sarandon je v úlohe trúchliacej vdovy, ktorá sa smútok snaží prekonať hodinami tanca a inými, okúzlujúca a jej dcéra, Drew-ova sestra Heather (Judy Greer), predstavuje prototyp zodpovednej dcéry, ktorá sa snaží zo všetkých síl, aby všetko bolo tak, ako má byť. Celá rodina pôsobí reálnym dojmom. Pre Američanov je typické, že sa rozprávajú o svojich pocitoch viac, ako my, a tak si aj tento film udržiava dialógmi to svoje „američno“, čo ale vôbec nie je na škodu veci.

Ak ste zvážili všetky pre a proti a rozhodli ste sa pozrieť si tento film, určite si so sebou vezmite niekoho, kto je schopný 123 minút sledovať komorný príbeh, ktorého väčšina sa odohráva v prostredí amerického Kentucky, ktorý je pre oko aj kameru určite menej lahodiacejší ako Manhattan alebo Hollywood Boulevard, ale pre (sviatočnú) pohodu určite vhodnejší.