© Universal Pictures

Tak najprv trochu histórie. Obdobie hospodárskej krízy v USA je jedným z období histórie, na ktoré Američania neradi spomínajú. Obdobie dvadsiatych rokov bolo niečím ako požehnaním pre celé USA – všade vládol blahobyt, rozvíjali sa nové odvetia priemyslu (napríklad automobilový) a aj pre umenie to bolo zlaté obdobie. 24. októbra 1929 ale prišlo vytriezvenie z „amerického sna“, keď sa na newyorskej burze zrútili kurzy a tento deň sa zapísal do histórie ako Čierny štvrtok. A tak sa po celých Spojených štátoch začalo obrovské prepúšťanie zamestnancov a veľká časť obyvateľov sa ocitla na mizine. Ale aj v takomto období úpadku sa vyskytli osoby, ktoré dokázali strhnúť davy Američanov, medzi nich patril napríklad hlavný hrdina filmu Seabiscuit: Dupot koní alebo James J. Braddock, hlavná postava najnovšieho filmu z prostredia profesionálneho boxu – Druhá šanca.

životopisný, dráma, športový
2005 / 144 min. / MP 12

Originálny názov
Cinderella Man

USA

Réžia
Ron Howard
Scenár
Cliff Hollingsworth, Akiva Goldsman
James je v dvadsiatych rokoch vcelku úspešným boxerom, ktorého ako množstvo iných Američanov pripraví krach burzy o všetky úspory. Boxer sa musí následne zamestnať v dokoch ako robotník a spolu s manželkou Mae a troma deťmi prežiť, ako sa len dá. Keď to s ním vyzerá najhoršie, rozhodne sa vrátiť späť do ringu, aby sa dostal tam, kde bol. Keďže mu nikto neverí, že sa dokáže späť vrátiť medzi elitu, všetci sú šokovaní, keď Jim začne vyhrávať jeden zápas za druhým. Celé jeho snaženie vyvrcholí zápasom s majstrom sveta v ťažkej váhe Maxom Bagrom, ktorý je známy tým, že v ringu už stihol zabiť dvoch svojich súperov (vtedy bol ten box trochu tvrdší ako teraz). Už dávno pred týmto zápasom sa stal Jim celoamerickým hrdinom a výsledok zápasu (asi vám netreba hovoriť ako zápas skončí:) už len zväčšil jeho slávu medzi pospolitým ľudom. Ľudia mu dali prezývky ako Gentleman Jim (kvôli jeho slušnému a distingvovanému správaniu), alebo Cinderella Man (voľný preklad Popolvár alebo Popoluško:) za jeho cestu za slávou, podobnú istej rozprávkovej hrdinke.

Boxerské filmy sú tradičnou súčasťou americkej kinematografie, či už ako naivné príbehy cesty za slávou (Rocky) alebo ako kvalitné štúdie života športovca (Zúrivý býk). V poslednej dobe sme pre zmenu mohli vidieť trochu iný boxerský film Million Dollar Baby, ktorý nakoniec vlastne ani o boxe veľmi nebol. V každom novom filme z tohto prostredia sa tvorcovia dušujú, že práve ten ich film je tým najlepším spracovaním boxerských zápasov. Tentoraz to tvorcovia zobrali naozaj veľmi vážne, veď napríklad predstaviteľ hlavnej úlohy, Russell Crowe, sa musel podrobiť veľmi náročnému tréningu (počas ktorého schudol až 23 kilogramov) a počas natáčania utrpel viackrát otras mozgu a zlomil si pár zubov. Musím uznať, že scény z ringu vyzerajú naozaj realisticky, a tím tvorcov (ktorí si ešte navyše najali viacerých odborníkov z oblasti boxu) toto zvládol naozaj kvalitne, a chvalabohu, to nevyzerá tak, že sa tí boxeri v tom ringu hladkajú (aj keď na scény z takého Zúrivého býka to stále nemá).

No, keď sme pri tvorcoch, mohli by sme ich spomenúť. Na režisérsku stoličku si zasadol Ron Howard, ktorý si na vytvorenie scenáru zavolal svojho dvorného scenáristu Akivu Goldsmana, aby opäť (spolu s producentom Brianom Grazerom) vytvorili úspešný tím z oscarovej Čistej duše. Hlavné herecké úlohy si rozdelili Russell Crowe, Renée Zellweger a Paul Giamatti a toto herecké obsadenie bolo vybrané naozaj dobre, keďže všetci traja predviedli výborné výkony (najmä Giamatti v role židovského trénera). Russell Crowe zahral svoju postavu veľmi realisticky, ako tichého, ale zato cieľavedomého boxera, ktorý robí všetko pre to, aby jeho rodina nemusela trieť biedu. V tejto snahe mu vytvára dobré zázemie Reneé Zellweger v úlohe manželky Mae, ktorá vždy stojí za svojím manželom.

© Universal Pictures

Na vizuálnej stránke filmu je ľahko vidieť rukopis Rona Howada, ktorého réžia nie je ani trochu extravagantná, neskúša nové spôsoby, ale spolieha sa na staré dobré základy. Pekne bol vo filme urobený prechod medzi érou pred krízou a po kríze. Pred krízou je všetky nablýskané, úhľadné a sú vyberané hlavne mäkké kamerové filtre s teplými farbami. Po Čiernom štvrtku sa farby zmenia na šedé a na plátno sa dostanú už aj zábery na ľudskú biedu (aj keď podobný princíp sme mohli vidieť v už spomínanom filme Seabiscuit, takže nič nové). Podobne dobu reflektuje aj kvalitná hudba Thomasa Newmana, ktorý ešte stále čaká na svojho Oscara za hudbu.

Američania tradične milujú príbehy o hrdinoch, ktorí vzišli z ľudu, a tak ma vôbec neprekvapilo, ako bol film veľmi kladne prijatý v USA. Už celé spracovanie (a tím tvorcov) jasne útočí na Akadémiu, aby sa im ušlo čo najviac zlatých sošiek. A dosť pravdepodobne aj nejakú dostanú, keďže v niektorých ohľadoch sa film značne podobá na už spomínanú Čistú dušu. Pre mňa to ale nebol zvlášť výnimočný film, a to z jedného dôvodu. Film neprináša nič nové, čo sme ešte nevideli. Box sme mohli vidieť už v množstve filmov, podobný príbeh v Seabiscuite a spracovanie v Čistej duši. Ale keď vám toto nevadí, tak vám film vrele odporúčam. Uvidíte v ňom strhujúci príbeh, aj keď niekedy až okato americko-patetický a kvalitných hercov.