Divoch
Kto sa bojí, nech nejde (žiť) do lesa

Premýšľali ste už niekedy nad tým, že by ste sa úplne vzdali všetkých technologických výdobytkov moderného sveta a išli by ste žiť do divočiny? Hlavný hrdina filmu Divoch si tento nápad vezme do hlavy, nie však úplne doslova. Chvalabohu, inak by sme prišli o dobrý film.

V rámci festivalovej filmovej prehliadky Scandi 2022 ma zaujal plagát k filmu Divoch. Muž oblečený v kožušinách stojí medzi regálmi s potravinami. Zaujímavá bola aj synopsa. Hlavný hrdina menom Martin (Rasmus Bjerg) si v zúfalej snahe prekonať krízu stredného veku zaobstará luk a výstroj správne mužného muža žijúceho v divočine a odchádza do lesov. Súznenie s prírodou však nevychádza, uloviť si večeru či vydržať bez mobilu je, zdá sa, nadľudský výkon.

Jedného dňa sa odniekiaľ zjaví Musa (Zaki Youssef), zločinec s dorezanou nohou. Po vážnej dopravnej nehode uteká aj s peniazmi svojich kumpánov, o ktorých si myslí, že sú mŕtvi (nie sú) a vkladá sa do rúk Martina, o ktorom si myslí, že vie, čo robí (nevie). Zhodou okolností hľadá oboch polícia a tak sa dávajú na útek – do hlbokých lesov, do ďalekých fjordov s vidinou úkrytu v dedine pre „Vikingov“.

Divoch je sociálnou reflexiou v zaujímavom obale. Ukazuje, aká smiešna môže byť teraz snaha mužov byť „tými správnymi chlapmi, ktorí tu boli pred 1000 rokmi“. Jasne dáva najavo, prečo je tlak časti spoločnosti na správnu dávku drsnosti chlapov hlúpy a nekorešponduje s dobou. Prináša tiež pohľad na to, kam až môže človeka dostať útek pred problémami a pred nesprávne vyhodnotenými vyhrotenými situáciami. To všetko sa však deje nenásilne, plynulo, bez zbytočného zdôrazňovania, ale zato s dávkou humoru.

Severský film pracuje s bizarnou zápletkou a niektoré scény v ňom sa neštítia ani absurdného humoru. Samotnej zábavy by tu však mohlo byť o čosi viac, potenciál na to film má, jednotlivé scény by nabrali aj vďaka tomu nový rozmer. Príjemný a nenásilný spôsob doručenia hlavnej myšlienky k divákom by beztak neutrpel. Zároveň by mohol byť náplasťou na fakt, že scenár necháva niekoľko otázok otvorených a že filmu chýba o trochu viac deja.

Za veľké plusy sa dajú považovať aj nádherné zábery na lesy a fjordy, ktorých nie je nikdy dosť, ale napríklad aj postava policajného šerifa (Bjørn Sundquist), ktorá je príčetným bodom v inak nekompetentnom svete miestnej polície.

Divoch v sebe nesie prvky, ktoré sme si na severských filmoch tak obľúbili, je zaujímavým mixom neočakávaných situácií, road-movie po chladných lesoch, dobrých overených postupov a aktuálnych tém. Pobavíte sa aj napriek nedostatkom a nebudete sklamaní. Možno to nebude film roka, ale s úsmevom si naň spomeniete aj na druhý deň.