Deň zrady

Politika. Väčšine z nás pri nej napadne séria vulgarizmov, iní si len v tichosti uvedomíme úzku skupinu ľudí, ktorá rozhoduje o nás bez nás. Touto témou sa filmoví tvorcovia zaoberali aj v minulosti a zaoberajú sa ňou najmä, keď je čas volieb. V Amerike sú v tomto roku na spadnutie prezidentské voľby a George Clooney sa rozhodol priniesť film zo zákulisia kampane fiktívneho kandidáta.

Hlavný hrdina, Stephen Meyers, pracuje pre guvernéra Mika Morrisa. Je to mladý, ambiciózny idealista, ktorý verí, že Mike Morris môže niečo zmeniť. Jeho naivný pohľad na svet sa začne radikálne meniť, keď spoznáva špinavé praktiky svojich kolegov – či už je to šéf konkurenčnej kampane v podaní geniálneho Paula Giamattiho, alebo investigatívna lovkyňa ,,klebiet“ Ida, ktorú si zahrala taktiež vynikajúca Marisa Tomei. A stále niekde vo vzduchu visí historický odkaz na prapôvodný „Deň zrady“ – a síce zavraždenie Cézara na Kapitole počas „Marcových íd“. Film nemilosrdne ukazuje, čo všetko sú politika a moc schopné urobiť s človekom, ktorý na nás pôsobí ako tabula rasa.

Clooney ako režisér vyniká skvelým čuchom na hercov. Inak to nie je ani v prípade Dňa zrady. V hlavnej úlohe hviezdi čoraz populárnejší Ryan Gosling. Jeho postava oplýva charizmou, problematickejšími sa však stávajú scény, keď sa jeho Stephen Meyers rúca pred očami a stáva sa z neho chladnokrvný „mocibažník“. Samotný Clooney sa zhostil úlohy budúceho amerického prezidenta, guvernéra Morrisa. Ako sme si už pri jeho herectve zvykli, na diváka neleje kvantá emócii a spolieha sa na silu svojej vlastnej osobnosti – čo dáva jeho postave punc akejsi politickej božskosti, ktorá na nás kričí z billboardov už aj na Slovensku. Už som spomínal Paula Giamattiho, ktorý brilantným spôsobom stvárňuje priam mefistofelovskú figúru Paula Duffyho a skvelý herecký tím uzatvárajú vynikajúci Philip Seymour Hoffman a spomínaná Marisa Tomei. Vo filme uvidíte v menších, no pomerne zásadných postavách, Evan Rachel Woodovú a Jeffreyho Wrighta.

Takéto obsadenie sa dá vnímať dvojznačne – buď bol zámer urobiť poctivý herecký film, alebo chcel Clooney zakrývať rôzne problémy – ako napríklad jeho pokrivkávajúcu réžiu. V tomto prípade môžeme hovoriť o zlatom strede. Deň zrady je film plný naozaj vynikajúcich hereckých výkonov, no nezbaví sa svojej divadelnosti. Divadlo sa môže spoliehať na okamih a na živých hercov, akonáhle sa zakonzervuje, zážitok sa stratí, tak ako v tomto prípade. Dá sa povedať, že Deň zrady miestami pripomína skôr Á-čkovú televíznu inscenáciu ako film. Rovnako možno hovoriť o určitej klišéovitosti tejto politickej témy, vzhľadom na politicky angažované médiá, myslím, že v tomto čase nám všetkým politika prerastá cez hlavu. Teda, zrejme si prídu na svoje hlavne diváci, ktorí túto tematiku obľubujú.

---