Deň nezávislosti: Nový útok
Mimozemšťania vracajú úder

Pokračovanie najväčšej popcornovej udalosti spred 20 rokov sa konečne doplavilo do našich kinosál. Kto už podľa trailerov predpokladal, že druhý diel nepoberie taký jasot publika ako jednotka, uvažoval správne.

Dinosaury sa minulý rok vrátili v plnej paráde, emzáci to s plánmi na tretí diel také ružové, zdá sa, nemajú. Roland Emmerich zasadil dej do alternatívnej reality, kde si ľudstvo osvojilo mimozemské technológie, na základe čoho nám pribudlo množstvo podivných lietajúcich dopravných prostriedkov. Najväčšou bombou je centrála vybudovaná priamo na Mesiaci, ktorá slúži na monitorovanie prípadných hrozieb zo strany nechcených votrelcov. Čo čert nechcel, mimozemšťania sa rozhodli poctiť nás ničivou odvetou na 20. výročie ich neúspešného útoku, na deň presne.

Ľudstvo tak opäť oslavuje obligátny Deň nezávislosti a následne čelí globálnej deštrukcii. Monumenty hlavných svetových metropol sú likvidované ešte nápaditejšie ako minule, no o prehľadnosti by som pomlčal. Ničivé orgie mi tentoraz prišli trošku odfláknuté, všetko sa udialo príliš rýchlo na to, aby si početné výbuchy divák dosýta užil. Režisér, ktorý má na tieto zdrvujúce scény trademark, nám už evidentne starne.

Čím sa však nešetrilo, sú hrdinovia. Zastúpené máme všetky rasy i sexuálne orientácie. V blokbastri z 90-tych by ste ich nenašli ani omylom. Rovnako ako ženskú prezidentku. Pár aspektov sa zmenilo, inak ostáva dej veľmi podobný. Opäť nás zachráni dôvtip Jeffa Goldbluma a odvaha mladých nabudených letcov za sprievodu o niečo slabšieho motivačného príhovoru exprezidenta Billa Pullmana. Na Liama Hemswortha pobiehajúceho s ďalšou omladinou vo vnútri vesmírnej lode sa pozerá celkom dobre, no hláškujúci Will Smih z neho nikdy nebude.

Nový útok veľa originality nepobral, akurát na nás doľahne s oveľa väčšou loďou. Scenáristi sa nás snažia ohromiť spiacim africkým vesmírnym plavidlom či mimozemským zámerom ťažiť naše zemské jadro. Wow efekt jednotky je však dávno preč.

Preživšie postavy potešia, zahrajú na nostalgickú strunu, no človek by po dvoch dekádach šperkovania scenára čakal trošku viac ako afrického diktátora s mačetami. Ak chcel Emmerich z druhého Dňa nezávislosti vystrúhať odrazovú rampu pre novú ságu medzihviezdnych vojen, mal siahnuť po lepších scenáristoch.

Existencia tretieho dielu je momentálne jedným veľkým otáznikom, potenciál tu rozhodne bol. Inak je Nový útok celkom svižným likvidačným divadlom, ktoré vo finále poteší púštnym bojom s obrou kráľovnou naháňajúcou školský autobus.

Pre priaznivcov vynikajúcej jednotky je pokračovanie povinnou jazdou, výrazne sklamaní by ste nemali byť. Cítiť však zosun o level nižšie. Oživenie dvadsaťročnej mytológie v tejto odchodnej kvalite je aj tak malým zázrakom, po takej dobe som zvyknutý na oveľa hlbšie pády. Ak teda nečakáte intelektuálne dialógy, ale chcete sa na dve hodiny ukryť pred teplom vo vychladenej kinosále, útok mimozemšťanov je pre vás dobrou voľbou.

P.S. Kto vie, ako chutí mesačné mlieko?

---