Originálny názov: Crulic – drumul spre dincolo

Žáner: animovaný dokument
Minutáž: 73 minút
Krajina: Rumunsko / Poľsko
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Anca Damian
Scenár: Anca Damian
Hudba: Piotr Dziubek
Animácia: Dan Panaitescu, Raluca Popa, Dragos Stefan, Roxana Bentu a Tuliu Oltean
Hrajú (v anglickom znení):Sandrine Bonnaire, Vlad Ivanov, Jamie Sives

Crulik - Cesta na druhý svet (Crulic - drumul spre dincolo, 2011)Ak rozprávanie začína informáciou, že hlavný protagonista je po smrti, v deviatich prípadoch z desiatich nepôjde o úsmevný príbeh. V tomto prípade nám úmrtie oznamuje samotný protagonista, respektíve herecký voice-over. Nasleduje hodinu a štvrť trvajúca rekapitulácia života mladého rumunského emigranta Crulica, muža, ktorý sa iba chcel – podobne ako desaťtisíce jeho súkmeňovcov a milióny ďalších spriatelených i rozvadených Východoeurópanov – vymaniť z chudoby a vybojovať si pomaly, po stupienkoch, dôstojné miesto v spoločnosti.

Pred pár rokmi festivalovú a fajnšmekerskú časť (ak niečo také existuje) medzinárodného filmového publika uchvátila animovaná dokudráma Valčík s Baširom. Crulic – Cestu na druhý svet možno pokojne postaviť vedľa tohto výnimočného experimentu. Rekonštruuje skutočný, rovnako závažný a šokujúci prípad jednotlivca „zomletého“ dejinami, akurát namiesto nespravodlivosti inštitucionalizovaného násilia – vojny – Crulic vypovedá o nespravodlivosti sociálnej a justičnej, o systéme, v ktorom sú ekonomickí migranti apriori nahliadaní ako menejcenné bytosti, akosi automaticky náchylné k podlosti a zločinu. Dokonca aj v rámci bývalého jednotného geopolitického bloku (sovietskeho) sa po páde komunistických režimov veľmi rýchlo vytvorili (či obnovili?) nevraživosti a hierarchie. Tak, ako sa zvysoka dívajú vo Francúzsku na poľských inštalatérov, tak aj my skryto alebo otvorene opovrhujeme robotníkmi z Ukrajiny či z Balkánu a nielen my, keďže Rumun Crulic dodýchal v „opatere“ poľských úradov.

Crulik - Cesta na druhý svet (Crulic - drumul spre dincolo, 2011) Crulik - Cesta na druhý svet (Crulic - drumul spre dincolo, 2011)

Ak žijete v cudzej krajine a nemôžete sa spoľahnúť na podporu komunity, ocitáte sa napospas dobrej vôli domácej majority a jej volených či menovaných zástupcov. Ak ich vôľa v skutočnosti nie je dobrá, máte smolu. Niekedy až takú smolu, že vás obvinia z okradnutia vysokopostavenej osoby (nie menej než sudcu) a bez dôkazov (no pri horlivej spolupráci okradnutého) vás posadia do väzenia. Crulic, ktorý mal už predtým opletačky s orgánmi, sa nepochybne musel javiť ako ideálny podozrivý. Na smolu orgánov tento mladý rumunský automechanik mal už po krk šikanovania a navyše sa v danej veci cítil úplne nevinne. Ako svojprávny človek začal žiadať skutočne spravodlivé zaobchádzanie. Pochopiteľne, takéto nezmyselné správanie muselo činiteľov v obore spravodlivosti vytočiť do nepríčetna. A tak, keď zúfalý Crulic započal vo väzení hladovku, oprávnene predpokladali, že ide len o ďalšiu provokáciu.

Dopúšťam sa možno nemiestnej irónie, ale horkosť a ponurosť témy film sám vyvažuje iróniou, či už v kafkovskom pohľade na „efektivitu“ byrokratickej mašinérie alebo na Crulicovo vlastné blúdenie životom a Európou, dysfunkčnými vzťahmi a nenaplnenými záväzkami. Voice-over v prvej osobe zabezpečuje neustále intímne zopätie diváka s hlavnou postavou, nedostáva sa nám vševedúci objektívny pohľad a oficiálnu verziu reprezentujú len úryvky z rôznych dokumentov (úradná korešpondencia, lekárske správy). Naopak, „dokument“ je nepokryte zaujatý v prospech obete a tou je z väčšiny možných čo len trochu súdnych pohľadov Crulic, nie vysokopostavený sudca, ktorý si nevie dávať pozor na osobné veci. (Teda nevedel. Možno sa odvtedy poučil.)

Crulik - Cesta na druhý svet (Crulic - drumul spre dincolo, 2011) Crulik - Cesta na druhý svet (Crulic - drumul spre dincolo, 2011)

Emocionálne zdrvujúcu výpoveď podporuje pestrosť použitých techník. Ručná animácia sa mieša s paperikovou, kolážou a pixiláciou. Crulicov fyzický a psychický úpadok tvorcovia zobrazili jednak naturalisticky a jednak so štylizáciou, podporujúcou zovšeobecnenie smutného prípadu do rozmerov platných v akejkoľvek spoločnosti a konštelácii. Či svätíte nedotknuteľnosť individuálnych práv alebo je pre vás jedinec dôležitý len ako súčiastka nesmierne výkonného mechanizmu, predmetná krivda stále volá až do neba, lebo systém, čo sa nestará o svojich ľudí, si nezasluhuje, aby mu svojou trochou pomáhali fungovať. Vo viacerých zmysloch je Crulic veľmi presné a dôležité umelecké svedectvo „transformácie“ postkomunistickej Európy, jej sebanenávisti a xenofóbie, hanby a poníženia, jej neschopnosti rovnováhy, jej chudoby a obžerstva.