Originálny názov: Black Swan
Žáner: dráma / thriller / fantasy
Minutáž: 108 minút
Krajina: USA
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Darren Aronofsky
Scenár: Mark Heyman, Andres Heinz, John J. McLaughlin
Kamera: Matthew Libatique
Hudba: Clint Mansell
Hrajú: Natalie Portman, Mila Kunis, Vincent Cassel, Barbara Hershey, Winona Ryder a iní
Azda žiadny iný súčasný filmový tvorca nedokáže divákom ponúknuť tak strhujúci, napínavý a pohlcujúci vizuál ako práve Darren Aronofsky. Nepotrebuje pritom ani megalomanské efekty, ani obrovské sumy peňazí, čo napokon dokazuje aj nanajvýš skromný rozpočet Čiernej labute (13 mil. amerických dolárov). Znepokojujúci a sugestívny film o mladej baletke, ktorá kdesi na polceste za slávou a dokonalosťou stráca vlastnú dušu, bol určite veľkou výzvou. Ak ste videli aspoň niektorý z jeho predchádzajúcich filmov – Pí, Fontánu, Wrestlera či dnes už kultové Rekviem za sen, tak viete, že na vytvorenie ťaživej atmosféry sebadeštrukcie a duševného úpadku človeka Darrenovi stačí malá skupinka starostlivo vybraných hercov, pohybujúcich sa v zodpovedajúcom prostredí. Ako sa však originalita jeho rukopisu prejavila vo chvíľach, kedy drobučká a neuveriteľne krehko pôsobiaca Natalie Portman vybehla na divadelné javisko a zmenila sa z pôvabnej bielej Odette na čiernu, démonickú a zvodnú Odile?
Čierna labuť okamžite po uvedení do kinodistribúcie zaujala nielen divákov (zisk takmer 100 miliónov dolárov len z amerických kín hovorí za všetko, v mnohých krajinách film dokonca na premiéru ešte len čaká), ale aj európskych a zámorských kritikov, ktorí obvykle chválou šetria. Tvorcovia i herci sa už tešia z množstva prestížnych ocenení, vrátane piatich nominácií na Oscara v hlavných a najvyššie cenených kategóriách – najlepší film, najlepšia herečka v hlavnej úlohe (Portman), najlepší režisér (Aronofsky), najlepšia kamera (Matthew Libatique) a tiež najlepší strih (Andrew Weisblum). A treba povedať, že zaslúžene. Táto dráma z divadelného prostredia nakrútená za skromný peniaz totiž vyniká nielen výborným umelecko – technickým prevedením a obdivuhodnými hereckými výkonmi, ale najmä nekompromisne gradujúcou atmosférou, o akej sa drvivej väčšine thrillerov aj napriek desaťnásobne vyšším rozpočtom ani nesníva.
Mladá baletka Nina (Natalie Portman) je v úvode príbehu radovou členkou baletnej spoločnosti v New Yorku, ktorá vytrvalo čaká na svoju veľkú príležitosť. Žije len pre tanec, nemá prakticky žiadne iné záujmy, okrem kolegov a kolegýň zo súboru sa s nikým nestretáva. Aj napriek tomu, že je už dospelou a sebestačnou ženou, stále býva so svojou matkou Ericou (Barbara Hershey), kedysi tiež baletkou, ktorá je na svoju jedinú dcéru mimoriadne prísna. Jej materinský záujem často prekračuje medze únosnosti a prejavuje sa skôr ako ťaživé kontrolovanie každučkého aspektu dcérinho života. Pokorná, poslušná Nina matke nezvykne odporovať, čo sa postupom času pochopiteľne zmení. Prichádza totiž veľká šanca – súbor sa bude venovať celkom novému stvárneniu klasického Labutieho jazera a s doterajšou hviezdou súboru, skúsenou primabalerínou Beth (Winona Ryder) už choreograf Thomas Leroy (výborný Vincent Cassel) nepočíta. Beth sa vzápätí vážne zraní pri autonehode a je definitívne vonku z hry. Rovnako ako ostatné tanečnice, aj Nina cíti šancu a túži presadiť sa.
Jej problémom je okrem panovačnej matky aj vlastná povaha. Je upätou, snaživou perfekcionistkou, ktorá odmieta akékoľvek pochybenia a nedostatky. Personifikuje ladnosť a pôvab, no zvodnosť, bezprostrednosť a trúfalosť, teda vlastnosti potrebné pre stvárnenie čiernej labute, tie sú jej celkom cudzie. Čo je horšie, nová členka súboru, mladá Američanka Lily (Mila Kunis) je všetkým, čím Nina nie je – energická a odviazaná, vždy dobre naladená, prirodzene príťažlivá – dokonalá čierna labuť. Šéf súboru napokon predsa dáva šancu Nine a Lily sa stáva jej náhradníčkou. Nina však aj napriek vytúženej šanci nereaguje ako budúca hviezda divadelných dosiek. Radosť zo životného úspechu u nej prakticky okamžite strieda nekončiaca depresia, podozrievavosť, nervozita a neistota. Z poslušnej dievčinky, ktorá má aj v dospelosti spálňu plnú ružovej farby, bábik a plyšových zvieratiek, sa práve vďaka stretnutiu s vlastným protikladom, svetáckou Lily, stáva niekto celkom iný – čierna labuť.
Príbeh samotný je v mnohom podobný predchádzajúcim Aronofskyho počinom. Aj tentoraz je ústredná postava vtiahnutá do situácie, ktorú nie je schopná psychicky zvládnuť. Túžba po dokonalom stvárnení dvojúlohy oboch labutí ju pohlcuje a ničí, rovnako ako zmes obdivu a závisti, ktorú pociťuje k Lily. Hereckým výkonom sa nedá vytknúť prakticky nič. Natalie Portman v životnej hereckej forme vydala zo seba naozaj všetko. Je obdivuhodné, ako dokonale sa dokázala fyzicky pripraviť na stvárnenie technicky dokonalej, no psychicky labilnej baletky. Bolo by pre mňa veľkým prekvapením, ak by si zlatú sošku nakoniec neodniesla práve ona. Skvelým výkonom prekvapila aj Mila Kunis, pre mňa doteraz skôr priemerná a nenápadná herečka, vynikajúca predovšetkým fyzickou krásou. Rozoberanie hereckých kvalít Vincenta Cassela a Barbary Hershey je úplne zbytočné. Obaja zdatne udržali krok s excelujúcou Natalie počas celého filmu.
To, čo robí Čiernu labuť naozaj výnimočným filmovým dielom, je nádherne spracovaná výtvarná stránka filmu. Originalita neustálych kontrastov čiernej a bielej je obdivuhodná, prejavuje sa nielen na divadelnom javisku, ale aj pri „obyčajných“ tréningoch, scénach z baru, Nininho bytu, baletnej šatne. Na súčasnú dobu naozaj zarážajúco nízky rozpočet rozhodne neublížil kostýmom ani dekoráciám. Prostredie je tak silným vizuálnym symbolom premeny bielej princeznej v čiernu zvodkyňu. V divadelnom prostredí sa už odohrávalo veľké množstvo vydarených filmov, no práve Darren Aronofsky a jeho kameraman Libatique dokázali to, čo sa mnohým iným pred nimi nepodarilo – preniesli baletné predstavenie do filmu tak, že spôsob snímania scén nečakane zintenzívnil každý pohyb postáv, každý tanečný krok. Vidíme sny, nočné mory a vízie, alebo naopak realitu?
Záverečné scény filmu patria k najlepším, aké som kedy videla a sú zároveň filmom aj divadlom. Jedným z najprenikavejšie pôsobiacich vyjadrovacích prostriedkov je pochopiteľne tiež hudba, o ktorú sa opäť postaral Aronofskyho dvorný skladateľ Clint Mansell. Jeho clivá a nástojčivá verzia Labutieho jazera plne rešpektuje Čajkovského slávnu predlohu a zároveň je niečím úplne novým a prekvapujúcim.
Čo dodať na záver? Tomuto filmu sa nedá vytknúť takmer nič, iba ak sa medzi nedostatky ráta jeho autorská podobnosť s predchádzajúcimi Aronofskyho dielami. Čierna labuť je rozhodne jedným z najlepších filmov uplynulého roka, ak nie rovno najlepším. Vynikajúca práca režiséra a jeho tvorivého tímu, životný výkon Natalie Portman. Strhujúca hudba a kamera, ktoré dokážu premeniť aj obyčajné strihanie nechtov na takmer hororový výjav. Fascinujúce a zriedkavé spojenie filmu a divadla, a to divadlo a balet za normálnych okolností naozaj neobľubujem.
