Chupa
Nie je Cuarón ako Cuarón

Ak pri bezútešnom skrolovaní Netflixu hľadáte rodinný film, ako stvorený na upršané nedeľné popoludnie s deťmi, tento to určite nebude. Navyše, ak patríte medzi ľudí, ktorí nemajú vo svojom rebríčku žáner rodinný film na popredných miestach, Chupa vaše žánrové poradie rozhádže jedine hlbokým prepadom nadol. Je to trochu krutý úvod, ale tento filmový počin je výsledkom dokonalej symfónie klišé momentov a zároveň dôkazom, že jablko môže padnúť veľmi ďaleko od stromu.

Tým jablkom myslím režiséra Jonása Cuaróna, ktorý so svojím slávnym otcom Alfonsom Cuarónom (Gravitácia, Potomkovia ľudí) síce na niektorých filmoch participoval, ale svoje skúsenosti v tomto prípade veľmi nevyužil. Jonás Cuarón priniesol takmer sto minút otrepaného príbehu, ktorý mal byť asi len tréningom špecialistov pri tvorbe CGI postáv. Chápem, že primárnym cieľom niektorých filmov, najmä z kategórie rodinných, je vypnúť hlavu pri čo možno najjednoduchšej dejovej konštrukcii, v tomto prípade však pohodu vystrieda nervozita a okamžitá túžba po rýchlom konci.

Prvým plánom začína príbeh už v úvode – zoznamujeme sa s Alexom, chlapcom s mexickými koreňmi, ktorý sa vďaka svojmu pôvodu stáva častým terčom šikany. Aby sa po nedávnej smrti otca úplne neuzatvoril do seba, matka ho v dobrej viere posiela na prázdniny na mexický vidiek k dedkovi. Spolu so sesternicou a bratrancom tu spoznáva úplne nový svet.
Objavuje mexickú kultúru, hrdinov wrestlingu na čele s jeho dedom a tajomnú bytosť – chupacabru.

Chupacabra je vo svete mýtických postáv novinkou – zmienky o nej sa začali objavovať v 90. rokoch v strednej a južnej Amerike. Popisovaná je ako záhadný živočích, ktorý po nociach saje krv z oviec a kôz a vyzerá ako kríženec psa, netopiera a kengury. Výzor chupacabry je poskladaný z mnohých pochybných svedectiev, takže jasnú podobu v podstate nemá. O jej existencii je však presvedčený výskumník Richard (Christian Slater), na ktorého už s dokazovaním tlačia nielen sponzori, ale aj vlastné ego.

Alex spočiatku príbehom o chupacabre neverí, keď však objaví malé mláďa u dedka v stodole a zistí, že nejde o tak krvilačného tvora, za akého ho všetci majú, rozhodne sa ho chrániť a pomôcť mu dostať sa naspäť k rodine. Stávame sa tak svedkom toho, čo sme čakali už na začiatku – boja detských hrdinov proti chamtivým dospelým. Asi tušíte, ako to celé dopadne.

Každý moment tohto filmu je totiž predvídateľný. Nielenže je banálna hlavná dejová línia, ale aj všetky dejové odbočky sú absolútne zbytočné, zmätočné a nedokončené. Vzťahy medzi jednotlivými postavami sú trápne, neuveriteľné a povrchné. Puto medzi Alexom a Chupom alebo Alexom a jeho dedkom nie je krehké, ono ani neexistuje, je to len pár scén a dialógov bez emócií. Divák si nemá šancu vybudovať vzťah k žiadnej z postáv, pretože všetky dialógy sú žalostne povrchné, ani jedna z postava si vás ničím nezíska, pretože jej nič neuveríte. Nezamilujete sa ani do roztomilého Chupu, pretože až taký roztomilý nie je. Nepôsobí ani desivo, ani láskyhodne, nie je to budúci plyšový miláčik, ktorého chcete mať doma na poličke. Je to proste len nejaká chlpatá postava v príbehu.

Hľadala som niečo, čím by som sa mohla uchlácholiť, že to nebolo až také zlé. Ale tento príbeh je taký trápny a nudný, že by ho nezachránili ani lepšie CGI efekty. Chýba mu totiž akákoľvek originalita. A okrem toho ešte aj napätie, akcia, vtip, emócia. Môžete ho pokojne zo svojho zoznamu rodinných filmov vynechať, pretože aj spánok by bol väčším nedeľným dobrodružstvom.