Čas, ktorý zostáva

Originálny názov: Le Temps qui reste

Žáner: Dráma
Minutáž: 85 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Francois Ozon
Scenár: Francois Ozon
Kamera:Jeanne Lapoirie
Hudba: M.A. Charpentier, A. Pärt, V. Silvestrov
Hrajú: Melvil Poupaud, Jeanne Moreau, Valeria Bruni Tedeschi, Christian Sengewald, Daniel Duval

Francois Ozon (*1967) nás už niekoľko rokov zásobuje tvorbou premenlivej kvality a rôznorodými oblasťami záujmu. Priznám sa, cesta k tomuto už pomaly zrelému Parížanovi v najlepších rokoch sa mi hľadá len veľmi ťažko. Toľkokrát ospevovaný počin 8 žien (2002) zapôsobil na početné, viac – vrstevné publikum, mňa však nechal chladným a spôsobil značný odstup od Ozonovej osobnosti. Zhrnuté do jednej vety, odvtedy ma ani len v duchu nenapadlo vyhľadávať jeho ďalšiu tvorbu. Až do tejto chvíle. Áno, priznávam, týmto filmom Ozon o svojich kvalitách presvedčil aj mňa.

Tematika jeho nového filmu naznačuje, a celkom slušne aj rieši, istú paralelu boja života a smrti, a je splnením tých najprísnejších požiadaviek, ktoré môže divák očakávať. Aj keď filmov s podobným zámerom bolo nespočetné množstvo, Ozon dokázal do tohto ťažkého žánru priniesť opäť niečo nové. Mnoho projektov zlyhalo práve na snahe o niečo, čo vo výslednej podobe nespôsobovalo výsledný efekt. To však nie je prípad filmu Čas, ktorý zostáva.

Na čo odkazuje názov filmu, pýtate sa? Tento „zvyšný čas“ je venovaný mladému, atraktívnemu homosexuálovi a uznávanému módnemu fotografovi Romainovi (veľmi presvedčivo ho stvárnil nádejný herec Melvil Poupaud), ktorý sa po skolabovaní priamo na pľaci dozvedá od lekára krutú diagnózu – rakovina v poslednom, smrtiacom štádiu. Možno jeden deň, tri mesiace, snáď rok, odpovedá lekár na Romainovu otázku, ktorému sa v priebehu sekundy rozpadol celý svet.

Ostalo mu už len pár cigariet, vo vrecku vždy pripravený fotoaparát, trochu kokaínu a oči zaliate slzami. Predstava smrti v ňom vyvoláva depresie a úzkostlivosť, ktorá pramení do uzatvorenia sa do bezpečnej ulity jeho samoty. Vzťah s priateľom Sashom (Christian Sengewald) pomaly, ale isto putuje do záhuby, s rodičmi hľadá spoločnú reč už len veľmi ťažko a so sestrou Sophie (debutujúca Louise-Anne Hippeau), s ktorou prežili nádherné detstvo, by sa najradšej pobil. Metastázy sa nezadržateľne rozrastajú a Romain ešte narýchlo bojuje so svojim osudom.

Návšteva babičky, absurdné stretnutie s dvojicou, ktorá má nezvyčajné želanie, či udobrenie sa so sestrou môžeme nazvať aj predobrazom skvostného finišu, ktorý dojíma, no zároveň podáva istú nádej. Nádej, že smrť nemusí vždy znamenať odchod v nepokoji, práve naopak v spokojnom zadosťučinení. Pre Romaina oná nepríjemná blízkosť posledného výdychu znamená nájdenie svojej stratenej identity a pokojného odchodu. Umrieť s pocitom, že som nie nič nikomu dlžný v tomto prípade znamená veľmi veľa.

Za to, že film Čas, ktorý zostáva funguje, ako dobre namazaný stroj vďačíme citlivej práci režiséra, ktorý pomocou sústredených hercov a výbornej kamery natočil film, ktorý v týchto ťažkých mesiacoch pre naše kiná znamená konečne aj kvalitu. Je to film o niečom, nie o ničom. A to už niečo znamená.

Na záver sa ešte na moment pristavme pri hereckom obsadení. Musíme skonštatovať, že bolo vybraté veľmi dobre, dokonca aj ústredná milenecká dvojica priateľov, ktorí sa poznajú odmalička Romain – Sasha pôsobí veľmi presvedčivo. Romainova sestra Sophie hrá príjemne a nerušivo, ostatná skupina je viac-menej nenápadná. Všetky postavy sú napísané veľmi citlivo, spoznávame ich z rôznych uhlov a ku každej z nich si v správny moment nájdeme cestu k ich pochopeniu. To, že Francois Ozon nie je len dobrý režisér, ale aj šikovný scenárista dokázal vrchovatou mierou.

V týchto teplých dňoch vám vrelo odporúčam schladiť sa v tmavej sále vášho kina s filmom Čas, ktorý zostáva, pretože to nebudú navnivoč vyhodené peniaze, práve naopak, je možné, že práve vďaka tomuto filmu pochopíte nejednu existenčnú otázku nášho bitia. A to veľmi prirodzene, pretože tento film vás do ničoho tlačiť nebude. Je príjemný, dojímavý a predsa tak dobrý a nezabudnuteľný.