Captain Marvel (2019). © Saturn Entertainment

Ešte skôr než do našich kín zamieri snímka Avengers: Endgame, ktorá sľubuje rozhodujúcu bitku o všetko, prišiel do kín film Captain Marvel. Prvýkrát je v tejto komixovej sérii hlavnou hrdinkou žena, prvýkrát sa dej filmu odohráva v 90-tych rokoch minulého storočia. Predstaviť ďalšieho hrdinu chcelo štúdio najmä preto, aby sa mohli schopnosti tejto superženy prejaviť naplno práve v nasledujúcej tímovej akcii, ktorá má do kín prísť v apríli tohto roka. Na konci Infinity War ju skúšal privolať Nick Fury, jeho prosba o pomoc bude možno kľúčom k vyvrcholeniu celej tretej fázy MCU.

Na začiatku filmu je divák hodený priamo do deja, hlavná hrdinka je uprostred vojny dvoch znepriatelených mimozemských rás. O svojich superschopnostiach vie, ich správne ovládanie jej však zatiaľ robí problémy. Po pomerne slušnej, akciou nabitej prvej polhodine sa hlavná hrdinka, ktorú hrá Brie Larson, ocitá na planéte Zem. Je rok 1995 a hoci jej niektoré miesta pripadajú povedomé, spočiatku nemá úplne vo všetkom jasno. Carol Danversová (alebo aj Vers alebo aj Captain Marvel, ak chcete) totiž stratila pamäť a na svoju minulosť si spomína len v nejasných útržkoch. Tie sa jej pomaly vracajú a zisťuje, že veci v jej živote nie sú celkom s kostolným poriadkom.

Zápletka celej snímky je mimoriadne jednoduchá a viac než dynamikou scenára má zaujať skôr hrou na city a dávkou nostalgie. Tým najmladším divákom v kine už veľa spomienok na 90-te roky, v ktorých sa snímka odohráva, zrejme nezostalo, tí ostatní však s úsmevom pochopia problémy, s akými sa postavy vo filme stretávajú (príliš pomalé načítavanie diskety, napríklad). Prostredie pôsobí autenticky, Nick Fury, ktorého hrá Samuel L. Jackson je počítačovo omladený tak dobre, až sa vám nechce veriť, že toto nie je jeho o takmer 25 rokov mladšie ja. Aby toho nebolo málo, roky nedávno minulé dotvára aj soundtrack. S výberom hitov si však mohli dať tvorcovia väčšiu námahu a ak nie s ním, tak aspoň so správnym načasovaním, lebo napríklad Come As You Are od Nirvany na chvíľu pôsobí ako päsť na ucho.

Zdá sa, že čo najvernejšiemu prostrediu venovali tvorcovia až príliš veľa energie, ktorá im nezostala na o čosi atraktívnejšiu zápletku. Sklamanie môže spôsobiť aj nevýrazný (ak vôbec nejaký) záporný hrdina. Najväčším nepriateľom je tak, zdá sa, strata pamäti. Samozrejme, na celý film nestačí, no tvorcovia sa ju snažia vyšťaviť čo najviac. Napokon sa dej nevyhne zbytočnému klišé a logickým dieram, ktoré zakopávajú scenár a vlastne aj celý film do priemeru. Captain Marvel je navyše zobrazená ako pomerne nudná postava, predstaviteľka hlavnej hrdinky ani poriadne nemá čo hrať. Podstata filmu je založená na psychológii hlavnej hrdinky, tá je však zúfalo nevýrazná. To je pritom veľká škoda, podľa predvedených schopností by mala patriť k tomu najsilnejšiemu, čo tento svet superhrdinov ponúka. Miestami dokonca máte pocit, že by Thanosa pri troche snahy dokázala poraziť aj sama.

Captain Marvel (2019). © Saturn Entertainment

Ak by som bol prehnane kritický, povedal by som, že Captain Marvel je zbytočný a až príliš obyčajný film. Oboje vlastne súvisí so scenárom, ktorý má len malý potenciál zaujať a viac ako nejakú snahu o napätie si berie na paškál predstavenie novej (zrejme kľúčovej) hrdinky pre ďalších Avengerov. Nebudem však prehnane kritický a poviem, že nejde o vyslovene zlý film, od MCU však divák čaká viac než len priemer. Vo filme sa dá nájsť veľa paralel s prvým filmom zo série Captain America (nielen preto, že ide o pohľad do minulosti). Úrovňou sú si filmy veľmi podobné, dovolím si však tvrdiť, že tento Kapitán je ešte o čosi slabší (filmovo, samozrejme). Možno je za tým aj fakt, že je príliš odtrhnutý od zvyšku univerza. Možno sa tvorcovia i príliš spoliehali na to, že ak bude prvýkrát hlavnou hrdinkou žena, diváci odpustia aj kadejaké prešľapy.

Technickému spracovaniu nechýba takmer nič, drží sa na úrovni a to najmä v prvej tretine filmu. Sklamanie vo mne vyvolala jedna z posledných scén. Bitka v závere v azda najtmavšej miestnosti celého univerza je tak neprehľadná, že mi ako divákovi nebol jasný dôvod, prečo by som sa na more temna mal pozerať (keď aj tak nič nevidím). A aj tých, ktoré bolo vidieť na dennom svetle, bolo na môj vkus žalostne málo.

Humor vo filme je prinajlepšom „láskavý“. Neuškodí, vyvolá však maximálne úsmev. Na druhej strane, oceniť treba chémiu medzi hlavnými postavami, Nickom Furym a Captain Marvel, ktorí si sedia ako uliati. V úvode ešte zaujme krátka pocta otcovi všetkých Avengerov, Stanovi Lee. V kine, v ktorom som bol, začala celá sála tlieskať.

Suma summarum, Captain Marvel je nevyužitá šanca a sklamanie, ktoré by si štúdio jednoducho nemalo dovoliť. Na záverečnú bitku Avengerov naladilo azda len poslednou scénou.