Originálny názov: Brothers
Žáner: vojnový / dráma
Minutáž: 105 minút
Krajina: USA
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 18
Réžia: Jim Sheridan
Scenár: David Benioff
Kamera: Frederick Elmes
Hudba: Thomas Newman
Hrajú: Jake Gyllenhaal, Natalie Portman, Tobey Maguire, Mare Winningham, Sam Shepard, Jenny Wade, Bailee Madison, Taylor Geare, Patrick Flueger, Caray Mulligan, Luce Rains, Clifton Colling Jr.
Musím sa priznať, že tvorbu Jima Sheridana veľmi nepoznám. Nie som ani veľkým fanúšikom remakeov severských filmov, pretože to vo väčšine prípadov dopadne zle. Preto som sa od začiatku na tento snímok pozeral skepticky a zhliadol som ho iba kvôli hercom. Film vznikol na základe dánskeho filmu Brødre z roku 2004, ktorý sa zaoberá napätými vzťahmi medzi dvoma bratmi a ženou jedného z nich.
Sam (Tobey Maguire) je vojak z povolania po vzore svojho otca a má pred sebou skvelú budúcnosť. So svojou ženou Grace (Natalie Portman) má dve deti a žije pokojným životom na americkom predmestí. Jeho brat Tommy (Jake Gyllenhaal), povaľač a výtržník, je jeho pravým opakom. Sam odchádza do Afganistanu a v deň, keď jeho brata prepustia z väzenia, zostrelia jeho helikoptéru. Po rozsiahlom pátraní ho vyhlásia za mŕtveho a Tommy je rozhodnutý postarať sa o jeho rodinu. Časom sa zblíži ako s deťmi, tak aj s manželkou svojho brata a zaľúbi sa do nej. V tomto období sa dozvedajú, že Sam je na žive a vracia sa domov zo zajatia, odkiaľ si prináša temné tajomstvo. Konflikt medzi bratmi je nevyhnutnosťou od chvíle, keď psychotický Sam začne podozrievať svoju manželku z nevery so svojim bratom (na rovinu, kto by nechcel mať Natalie Portman za manželku).
Ako som už na začiatku spomínal, remakeom neverím a nevidel som ani pôvodný dánsky film z roku 2004. Uznávam ale, že Sheridan odviedol skvelú prácu najmä vďaka dobrému scenáru. Téma vojnového syndrómu je v americkej kinematografii už otrepaná, Sheridan z nej však dokázal vyťažiť to najlepšie a v kombinácii s trojicou skvelých hercov sa mu podarilo natočiť film, ktorý sa musí páčiť. Hoci nejde o žiadny „ciťák“, ktorý by útočil na divákove city, stále je to emocionálne silný film, ktorý Vás hlavne ku koncu položí na lopatky. Z príbehu, ktorý odhadnete po niekoľkých minútach, dokázal režisér vďaka inteligentnému scenáru urobiť pre mňa jeden z najzaujímavejších amerických filmov minulého roku. Stretol som sa z názormi, že mohol ísť viac do hĺbky psychológie postáv, veľmi mi to ale neprekážalo, pretože po skončení filmu som bol takmer úplne spokojný. Nebyť pomalšieho rozjazdu, nekriticky by to bolo na 100%.
Na záver ešte niečo k hercom. To, že Gyllenhaal a Portman sú dobrí herci som vedel už dávno. Avšak to, čo predviedol Maguire bol herecký koncert, ktorý som od neho v žiadnom prípade nečakal. Jeho nenominovanie na Oscara bolo pre mňa veľkým sklamaním, na jeho výkone bol postavený celý film. Dovolím si tvrdiť, že tu podal životný výkon (spolu s Pravidlami muštárne). Spolu táto hviezdna trojica fungovala dokonale.
Ak máte chuť na poriadnu drámu, choďte do kina na tento vynikajúci snímok. Budete milo prekvapený, pretože takto sa robia remaky.
