Blackthorn

Lukáš Slovák
Recenzie

Žáner: western
Minutáž: 98 minút
Krajina: Španielsko | USA | Bolívia | Francúzsko
Rok: 2011

Réžia: Mateo Gil
Scenár: Miguel Barros
Kamera: Juan Ruiz Anchía
Hudba: Lucio Godoy
Hrajú: Sam Shepard, Eduardo Noriega, Stephen Rea, Magaly Solier, Dominique McElligott, Nikolaj Coster-Waldau, Padraic Delaneya ďalší

Blackthorn (2011)Legendárny bandita Robert LeRoy Parker, známejší ako Butch Cassidy, má v histórii kinematografie mnoho podobenstiev a jeho mýtus hrdo stojí v čele jedného z pilierov amerického filmu – westernu. V roku 1969 uzrel svetlo sveta jeden z najznámejších a najpreferovanejších filmov tohto žánru, v ktorom hrá postava tohto lúpežníka prvé husle. Snímka Butch Cassidy a Sundance Kid (Butch Cassidy and the Sundance Kid, 1965) Georga Roya Hilla potešila krásnou hudbou, odľahčeným príbehom a sympatickým duom pištolníkov Redford/Newman. Ich zdanlivá smrť, ktorú vložil Hill za okraj finálneho záberu je jeden z najpútaveuších záverov vôbec. A práve na tejto skutočnosti je postavený najnovší western Španiela Matea Gila.

Ten prináša koncept, v ktorom Butch legendárnu prestrelku s bolívijskou armádou prežil a skrýva sa v tamojších lesoch ako pustovník James Blackthorn (Sam Shepard). Píše sa rok 1927, keď sa hrdina rozhodne zanechať samotársky život a podniknúť výpravu nazad do Ameriky. Na ceste sa ho však pokúsi prepadnúť inžinier Eduardo (Eduardo Noriega), ktorý má pocit, že James patrí medzi jeho prenasledovateľov. Blackthornov kôň Zinco mizne so všetkými pokladmi do neznáma a jediné východisko je nasledovať Eduarda, ktorý prisľubuje navrátenie ušlého zisku v neďalekej bani, kde skryl ukradnuté peniaze. Situácia sa však komplikuje a Blackthorn nielenže bojuje vo víre udalostí o svoje prežitie, ale stretáva aj svoju minulosť.

„V živote muža sú len dve významné udalosti: keď opustíte domov a keď sa vraciate. Všetko ostatné je len medzi tým.“ James Blackthorn

Blackthorn (2011) Blackthorn (2011)

Pre priaznivcov westernu je každý podobný film sviatkom, no nie vždy aj zárukou kvality. Žáner ako taký je na pokraji vyhynutia, svižnosť a gráciu v ňom čoraz viac nahrádzajú sentiment a staroba (viď Skutočná guráž). A Blackthorn je na tom podobne. Namiesto vtipnej dvojice pištolníkov máme možnosť vidieť mladého lupiča, snažiaceho sa uniknúť trestu a starého muža, ktorý sa úpenlivo snaží skrz všetky prekážky dostať po rokoch nazad do rodnej krajiny. No tento koncept nie je absolútne na škodu. Obe postavy sú síce banditi, ale majú presah na jednej strane skúseného a spravodlivého dobra a na tej druhej neuvedomelého a nečestného zla. I keď patrí James do starého železa, pôsobí sympatickým a vyrovnaným dojmom človeka idúceho si krvopotne za svojím a divák nemá tendenciu ho ľutovať, ale, naopak, si jeho konanie a postoje obľúbiť.

Porovnávanie s Hillovým kultom by však nebolo na mieste, ak by sa film držal len svojej cesty. No v pomaly plynúcom príbehu sa ukrýva okrem hlavnej línie dvojice banditov, ktorí znenazdajky spájajú sily proti prenasledovateľom, aj retrospektívou vytvorená alternatívna minulosť Cassidyho a Kida. Nakoľko ste ochotní ju akceptovať, záleží na vás, pretože je medzi nimi nepomer a občas sú flashbacky nevhodným použitím rušivé. Navyše v istých momentoch danú klasiku mierne dehonestujú. Hlavnej dejovej linke však pomáhajú odpútať pozornosť od hluchých miest a fungujú ako komparácia s putom, ktoré si medzi sebou James a Eduardo vytvorili. Navyše vysvetľujú aj prečo, kam a za čím (kým) vlastne Blackthorn mieri. Film síce postráda ladný vtip westernov a namiesto toho sa ukazuje skôr ako vážna dráma, ale podtrhuje tým smerovanie žánru ako celku.

„Pane, viem, kto ste. Prosím, neokradnite ma.“ Ivan

Blackthorn (2011) Blackthorn (2011)

Tak ako aj inde, aj tu je možnosť pokochať sa vyobrazenou prírodou. Kameraman Juan Ruiz Anchia (akčné fantasy Bunraku) nám sprístupňuje jednak zelené krásy bolivíjskych lesov a v kontraste s nimi i nehostinnú pustinu. Spolu s jemným soundtrackom Lucia Godoya tvoria veľmi silnú kombináciu a istú príbehovú nudu v tomto prípade filmu poľahky odpustíte. A aj keď režisér Mateo Gil neponúka veľa možností rozplývať sa nad prestrelkami a akčnými scénami, tie, ktoré vidíme, sú zručne nakrútené a vzdávajú holt klasikám.

Menej je niekedy viac. A preto dokáže pokojný atmosferický western potešiť hlavne, ak od neho veľa neočakávate. Ako memento reálnej, resp. filmovej histórie banditu Butcha Cassidyho určite obstojí a ako žánrový zástanca poteší najmä atmosférou. Do tej herci Sam Shepard a Eduardo Noriega nemohli dodať nič iné ako skvelé výkony a ich spoločný cover piesne „Sam Hall“ od Johnnyho Casha isto stojí za mnohonásobné vypočutie.