Al Pacino

Už viac ako tridsať rokov patrí medzi hereckú špičku a na rozdiel od svojich rovnako úspešných skororovesníkov Roberta De Nira a Dustina Hoffmana nezaznamenal vo svojej kariére výraznejšie pády. Aj napriek tomu, že onedlho oslávi sedemdesiatku, naďalej si drží svojimi hereckými kreáciami vysokú úroveň.

Narodil sa 25. apríla 1940 v New Yorku. Jeho rodičia, pochádzajúci zo Sicílie, sa rozviedli, keď mal Al dva roky. Väčšinu detstva tak strávil pri starých rodičoch v Bronxe. Už v skorom detstve sa uňho začali prejavovať sklony k herectvu a chuť vystupovať pred obecenstvom. A keďže mal od začiatku jasno, čím sa chce v živote živiť, zamieril na Manhattan High School of the Performing Arts. Po jej skončení vystriedal niekoľko zamestnaní, aby si zarobil na kvalitné herecké kurzy. Najskôr študoval u Charlesa Laughtona v Herbert Berghof Studiu a v roku 1966 sa dostal do prestížneho Actors Studia. Na divadelných doskách sa začal objavovať už v roku 1963, no na Broadwayi debutoval až v roku 1969 a hneď získal najprestížnejšiu divadelnú cenu Tony. V ďalších rokoch pôsobil na divadelných scénach v New Yorku a v Bostone.

Filmový debut si odbil v roku 1969, no výraznejšie na seba upozornil o dva roky neskôr v dráme Panika v Needle Parku, kde stvárnil mladistvého narkomana a priekupníka drog Bobbyho. Už svojou treťou úlohou sa navždy zapísal do filmovej histórie. Jednalo sa o stvárnenie Michaela Corleoneho, syna mafiánskeho bossa Dona Corleoneho (Marlon Brando), ktorý prevezme otcovu funkciu v kultovom a jednom z najlepších filmov všetkých čias – Krstný otec. Film pozbieral množstvo ocenení a sám Pacino získal nominácie na Oscara a Zlatý Glóbus. V roku 1973 natočil drámu Strašiak, kde ako tulák putuje naprieč Amerikou a kriminálnu drámu Serpico, kde hral policajta, ktorý bojuje s korupciou u svojich kolegov. Za presvedčivé stvárnenie si odniesol Zlatý Glóbus a druhú nomináciu na Oscara. Nasledovalo druhé pokračovanie mafiánskej rodinnej ságy od Maria Puza Krstný otec II, ktoré na rozdiel od väčšiny pokračovaní v ničom nezaostávalo za úvodným filmom, ba dokonca bolo možno aj o niečo lepšie. Samozrejme nemohli chýbať ďalšie nominácie na Oscara aj Zlatý Glóbus. Úspešné obdobie prvej polovice sedemdesiatych rokov zavŕšil kriminálnou drámou Psie popoludnie, kde stelesnil bisexuálneho zlodeja Sonnyho, ktorému sa vymkne z rúk plán prepadnutia brooklynskej banky, za čo si opäť vyslúžil nominácie na Oscara a Zlatý Glóbus.

V roku 1979 si zahral úlohu, ktorá sa od tých predchádzajúcich dosť líšila, a to advokáta Arthura Kirklanda v súdnej dráme …a spravodlivosť pre všetkých, čo mu prinieslo už piatu oscarovú nomináciu. Osemdesiate roky preňho neboli až také úspešné, ako predchádzajúce desaťročie, no aj tu sa nájde niekoľko kvalitných filmov, v ktorých svojim hereckým výkonom nesklamal. Či už to je komédia Autor! Autor! (1982), remake klasiky, ktorý sa už medzičasom stal taktiež klasikou – Zjazvená tvár (1983) režiséra Briana De Palmu, kde sa vtelil do postavy drogového baróna Tonyho Montanu, alebo kriminálna dráma More lásky (1989), kde si pre zmenu zahral detektíva. Za celé toto obdobie desiatich rokov natočil len päť filmov, čo bolo zapríčinené tým, že sa v tej dobe venoval viac divadlu.

O čo boli preňho neúspešnejšie 80. roky, o to úspešnejšie začali roky deväťdesiate. Všetko to načalo zavŕšenie trilógie rodu Corleonovcov Krstný otec III. Ešte v tom istom roku stvárnil ďalšieho gangstra v comicsovej detektívke Dick Tracy, čo mu vynieslo už šiestu nomináciu na Oscara. Po romantickej dráme Frankie a Johnny (1991) s Michelle Pfeiffer prišli ďalšie úspechy v podobe filmov Konkurenti a Vôňa ženy (oba 1992). Kým ten prvý, v ktorom hral realitného agenta Rickyho Romu, mu vyniesol len ďalšiu nomináciu na Oscara, za ten druhý už Oscara získal (a Zlatý Glóbus k tomu). To, že to nebola len nejaká cena za zásluhy je jasné každému, kto ten film videl. Ako zatrpknutý slepý plukovník vo výslužbe Frank Slade, ktorý učí chudobného študenta, ktorý mu má pomáhať, čo je to život, bol neuveriteľne presvedčivý.

Za ďalšie filmy už oscarové vavríny nezbieral, no vôbec to neznamená, že by jeho kariéra nejako upadala, práve naopak. Veľmi starostlivo si vyberal ďalšie projekty a takmer každý z týchto filmov by sa dal zaradiť medzi to najlepšie, čo v rámci žánru vzniklo. Znovu sa stretol s De Palmom a spojil ich film s podobnou tematikou ako ten pred desiatimi rokmi. Carlitova cesta (1993) rozpráva príbeh portorikánskeho zločinca Carlita Briganteho, ktorý chce po návrate z väzenia začať nový život, no okolnosti ho donútia zmeniť toto rozhodnutie. V roku 1995 si po dvadsiatich rokoch znovu zahral v jednom filme s Robertom De Nirom, no na rozdiel od druhého Krstného otca, si môžeme obe tieto herecké veličiny vychutnať aj spoločne v jednom zábere. V akčnej dráme Heat (1995) stoja na opačných stranách zákona a Pacino tentoraz výnimočne nehral zločinca, ale detektíva. Do svojej tradičnej úlohy mafiána sa vrátil vo filme Krycie meno Donnie Brasco (1997) a príliš vzdialená nebola ani jeho ďalšia úloha, keď si zahral samotného diabla v súdnej dráme Diablov advokát (1997). Ako tréner týmu amerického futbalu sa nám predstavil vo filme Rozhodne sa v nedeľu (1999) a ako televízny reportér v dráme zo zákulisia tabakových koncernov, nominovanej na sedem Oscarov – Dymová clona (1999).

Z jeho neskorších filmov stojí za zmienku ešte kriminálny thriller Insomnia (2002), kde ako detektív Will Dormer vyšetroval vraždu mladého dievčaťa v končinách nehostinnej Aljašky. O rok neskôr prijal prvý krát ponuku od televízie a išlo na televízne pomery o nevídaný projekt. Už len herecké obsadenie Anjelov v Amerike je unikátne, keď Pacinovi sekundovali držiteľky Oscara Meryl Streep a Emma Thompson, réžie sa ujal jeden z najvýznamnejších režisérov Mike Nichols a išlo o šesťdielne sfilmovanie hry ocenenej Pulitzerovou cenou odohrávajúce sa v 80. rokoch a pojednávajúce o ľuďoch nakazených AIDS. V záplave ocenení sa ich pár ušlo aj Pacinovi, konkrétne Zlatý Glóbus a cena Emmy.

Už len z výčtu ocenení (1 Oscar z 8 nominácii, 3 Zlaté Glóbusy zo 14 nominácii a veľa veľa ďalších), ktoré Al Pacino za svoju takmer štyridsaťročnú kariéru získal je jasné, že ho môžeme s kľudným srdcom zaradiť medzi najlepších hercov všetkých čias, ale ešte ho netreba odpisovať, určite má v zásobe ešte niekoľko nezabudnuteľných úloh, ktorými nás v budúcnosti poteší.