Športová tematika nie je v našom, ani v českom filme udomácnená. Čo je škoda, lebo najmä spoločná československá športová história ponúka mnoho príbehov, ktoré by za sfilmovanie určite stáli a ponúkli by aj spoločenský, či historický pohľad na minulý režim. Tento deficit aspoň čiastočne vyplní dráma Fair Play, ktorá síce nevznikla priamo podľa skutočných udalostí, ale je na nich v plnej miere založená.
Režisérka a scenáristka v jednej osobe Andrea Sedláčková si zvolila tému štátom kontrolovaného dopingu vrcholových športovcov. Vďaka odtajneniu archívov vyšli pred pár rokmi najavo praktiky česko-slovenských športových funkcionárov, ktorý v 80. rokoch vďaka dômyselnému systému nútili športovcov do dopingu. Pre tých, ktorí odmietli, to častokrát znamenalo ukončenie kariéry. Objavili sa však dokonca aj prípady, keď boli športovci oklamaní a dostávali doping maskovaný za vitamíny. A práve o takýchto praktikách bude snímka Fair Play, ktorá vznikla v česko-slovensko-nemeckej koprodukcii.
A slovenský podiel na nej nie je vôbec malý. Hlavnú postavu, mladú športovkyňu Annu, stvárňuje talentovaná slovenská herečka maďarského pôvodu Judit Bárdos, ktorá sa objavila už napríklad v oceňovanom filme Dom Zuzany Liovej. Judit bola vybraná na základe náročného a zdĺhavého kástingu, ktorým vraj prešli všetky české a slovenské herečky vo vhodnom veku. Podľa slov režisérky ju do role posunul najmä bežecký tréner, ktorý bol jej športovým talentom nadšený a veril, že je tá správna (mnohé iné adeptky práve na tomto vyhoreli). Následne ju čakal polročný tréning behu, aby na plátne vyzerala prirodzene a uveriteľne. Aj samotné nakrúcenie bolo pomerne fyzicky náročné.
Vo významnejšej úlohe sa objavil zo slovenských hercov ešte Roman Luknár ako tréner, ktorý sa snaží Annu pripraviť na to, aby splnila kvalifikačný limit pre Olympiádu. V to dúfa aj jej matka Irena (Anna Geislerová). Keď mladej športovkyni začnú byť bez jej vedomia podávané steroidy, jej fyzická výkonnosť stúpa, zakrátko sa však objavujú aj zdravotné komplikácie. Anna sa tak dozvie pravdu a nechce pokračovať v ich užívaní. Jej matka však vidí v účasti na olympíjskych hrách pre dcéru šancu emigrovať a tomuto cieľu je ochotná podriadiť všetko. Pokračuje preto v tajnom dopovaní dcéry.
Prvé reakcie z Česka sú k filmu veľmi pozitívne naladené, zmieňujú najmä výborné, či presné herecké výkony v hlavných aj vo vedľajších úlohách. Zverejnené trailery (sú dve, ale takmer identické) a fotografie naznačujú remeselne kvalitne zvládnutý film s príjemnou dobovou výpravou, pri ktorej sa našla tá správna miera. Producenti dali dokopy kvalitný tím. Napríklad hlavným kameramanom bol Jan Baset Střítežský, ktorý pracoval na filmoch Dom a Alois Nebel.
Problematickou môže byť práve osoba režisérky a scenáristky Andrey Sedláčkovej, ktorá sa naposledy o autorský film pokúšala pred desiatimi, či dvanástimi rokmi a aj to nie príliš úspešne. Od tých čias nakrúcala pre ČT a ako strihačka pôsobila vo Francúzsku. Nad scenárom k filmu Fair Play však sedela dlhé roky a prepísala ho vraj osemnásťkrát.
Dráma Fair Play má podľa všetkého na to, aby sa stala dôležitou súčasťou nášho spoločného česko-slovenského vyrovnávania sa s nedávnom minulosťou, ktorej sme už mnohé odpustili a zavše spomíname na to dobré. Netreba však zabudnúť, že komunistický režim prekračoval hranice morálky a nenechával občanom veľa slobody. A ani v športe nehral fér.
Fotografie: Česká televize
